Celé tie dlhé mesiace sa už nepoznáme 

Ten falošný úsmev bez úplného kľudu 

Dni plynú a my sa vopred posúvame 

Aj na úkor nekonečne silného sľubu 




Stojíme za okrúhlym rohom ostrej hrany 

V myšlienkach plávame len tak bezcieľne 

Deň za dňom sa už strieda bez zábrany 

A každým ránom je to večer znovu márne 




Myslíme na nemožné v každej chvíli 

Lezieme cez prekážky bez malej pomoci 

Máme pocit akoby sme sa len stále bili 

A nakoniec sme aj tak v smutnej moci 




Čas pre náš svet je už v nedohľadne 

Tam v diaľke máme nový úkryt ako každý 

Tvárime sa že je všetko v poriadku hlavne 

Veď ono to malo byť že vraj len navždy 

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár