V tomto som hrozná. Potom na to vždy, vždy, vždy doplácam!
Bola asi polnoc, keď som konečne zaľahla. No trvalo mi dosť dlho kým som zaspala, čo sa mi nestáva až tak často.
Je ráno. Zvoní mi 1, 2, 3 budík. Ja stále nič. Nevnímam, ako inak.
Spím ďalej.
Zrazu vojde do izby môj 4 - už posledný budík, ocino.
,,Čo?? Niee, zase som zaspala! Ach bože, ja som vedela, že sa to stane! "
Bolo cca. 7:15 a stihla som sa akurát tak vycikať, obliecť a umyť si zuby. Oukej, nebudeme si klamať. Tiež som sa učesala a dala do kopy.
Autobus som samozrejme nestihla, ale neskôr mi šiel ďalší. Ale keď že vonku dosť lialo, aj ten môj posledný autobus meškal dobrých 8 minút!
Veď nevadí, krásny deň sa len začal.
Keď som sa po strastiplnej ceste busom konečne dopravila do školy, skoro mi vrátnička zavrela pred nosom dvere.
Ja ju tak milujem, Kvetka je proste suuupiš!
No nič, tak predsa len som prišla do školy v celkom fajn čase, takže som si mohla rovno zobrať knihu ADK a so spolužiačkou (taktiež meškajúcou) sme ladným krokom kráčali do učebne.
Achh, super dník čo vám poviem.
Aj keď sme mali 2 hodiny telesnej a v škole brutálnu zimu, skrátené vyučko potešilo.
Tak Pa! Čaká ma nemčina.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
michalko88
21. 3.marca 2014 20:27
niekedy stačí úsmev a prepáčiť ti nebude až také ťažké
2
ale no, zober si, kolko pondelkov je uplne bezproblemovych ale ako sa ti podarilo nepocut 3 budiky?
Napíš svoj komentár