že stráži ma niekde niekto,
keď vraj ,,kamarátka\\\" mi nadáva,
len moje srdce vie kto.
Ľahko je mojim ušiam,
veď počujú taký hlas krásny,
napomáha našim dušiam
byť tak fantazíjne šťastní.
Ako riečka cez myseľ ti tečie,
počuješ jeho mámivé vlny,
berieš s ním na seba starosti niečie,
no stál vidíš žiarivý jas luny.
Počas ťažkej skúšky ťa zachráni
nádherný hlas ako z pásky,
nikdy škaredým slovkom ťa neraní
ten ohnivý hlas mladej lásky.
Večer s ním sladko usínaš,
je tvoj anjelik strážny,
ráno s ním slnko zažínaš
keď počuješ jeho tón vážny.
A keď ho uvidíš ráno,
zostane na ňom tvoj mäkký pohľad,
len slabo vzdychne si, och, áno,
na teba nepotrebujem ďalekohľad...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár