Nechala si ma samého,je tu chlad,

tápajúci v myšlienkach svojich.

Ostal mi len chaos,pokoja protiklad,

odpor vytvoril sa v citoch mojich.




Okolitý svet nádherný a predsa zmysel sa vytráca,

Pomôž mi! Toľkokrát som vykríkol do prázdna.




Dusiac sa v tom hrôzostrašnom tichu,

konfúzia začala prevládať, epocha krvi nastala.

Neistota hromadiac sa v tom kalichu,

Stačilo! Myšlienka znovuzrodenia povstala.




Ako fénix zahynie v ohni a zrodí sa z popola,

modrým ohňom som horel a vytvorila sa kupola.




Vďaka utrpeniu predošlému,

nedostane sa tam žiadny zlodej.

Povedz zbohom chladu bývalému,

totižto znovuzrodila sa nádej.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár