prázdnota ma príliš dlho dusí.
Vo vnútri naruby prevrátený,
šťastie,láska, to sa mi dávno hnusí.
Temnota dookola mnou pohltená,
túžba žiť , v čiernej krvi rozpustená.
Krásne spomienky mi rozkráda,
ostala mi len bolestivá samota.
V mojom svete chaos prevláda,
nebyť sám , to je u mňa drahota.
Strašia ma myšlienky zvrátené,
v hĺbke duše, moje JA uchvátené.
Smrť, môj priateľu nepochopený,
tento svet raz opustím.
Duševným chladom obklopený,
z duše ťa nikdy nevypustím.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zabudnuta
20. 3.marca 2016 13:26
som tu po dlhom čase, ale tento pocit je mi veľmi blízky, preto túto tvorbu hodnotím ako dobrú páči sa mi to, ako si to vyjadril, som si tom musela viackrát prečítať (jednu otázku by som mala, či sú to osobné pocity alebo básnické )
Napíš svoj komentár