Všecičko všetko sa to začalo jedného decembrového dňa, resp. noci. Môj otec spolu s mojou tetuškou niečo poctivo oslavovali, takže alkohol tiekol potokom . Avšak po odchode mojej tety domov sa stalo to, na čo všetci čakali dlhých deväť mesiacov. Nakoľko môj tatino bol dosť opitý, som prekvapená, že som sa vôbec narodila . Moja maminka ma porodila okolo tretej nadránom tri dni pred príchodom nového roku. Keď sa túto nesmierne interesantnú novinku dozvedela moja teta okamžite jej spadlo z ruky to, čo držala (velikánsky pohár zaváraných uhoriek).
Tak asi takto nejako mi maminka opisovala noc, keď som prišla na svet .
Ako asi každý, z mojich prvých troch rokov života si toho veľa nepamätám. Mám len jednu spomienku a tá nie je veľmi šťastná. Mali sme jednoizbový byt, a preto bola moja postieľka v kuchyni. Viem len, že som mala nesmierny strach, keď tatino došiel domov opitý, tak ako to bývalo u nás doma zvykom, a že mamina si ma úzkostlivo tisla k sebe. Neskôr, keď už môj rodič ženského pohlavia uznal, že som dostatočne veľká na to, aby som počula aj to, čo nechcem vedieť som sa dozvedela, že môj otec býval pri svojej opitosti celkom agresívny chlapík, takže bitky a visenie z okna na siedmom poschodí nebolo až také divné. Samozrejme, že takto sa žiť nedalo a tak som spolu s maminou opustila petžalské sídlisko a prisťahovali sme sa k jednému pánovi do inej časti nášho hlavného mesta. Tu sa začína ďalšia etapa môjho života.
Obe, maminka aj ja sme si mysleli, že už nás nič horšie nemôže v živote stretnúť. Keby sme vtedy len boli vedeli, ako sa mamina zas a opäť sekla, ale nič jej nevyčítam aj ja som doteraz vo svojom živote urobila nesmierne množstvo chýb. Takže, mala som tri rôčky a v očiach strach, neistotu a zároveň aj očakávanie, čo sa stane teraz, keď už nebývame s ockom. Myslela som si, že to zrejme bude niečo úžasné, keď sme so sebou museli brať tak strašidelne veľa vecí. Och, tá krásna detská naivita a čistota. Na začiatku to nebolo až také zlé. Môj, neskôr otčim, sa väčšinou doma nezdržiaval. A tak musela mama ukladať peniaze na môj prvý prvučičký tábor pod kobercom, len pre istotu, aby sa nikto nič nedozvedel. Veď platila celý byt a dokázala zabezpečiť ešte aj mňa svoju malú princezničku . A ja som jej za to nesmierne vďačná a ľúbim ju viac než kohokoľvek iného. Samozrejme, už ste sa asi všetci dovtípili, kde sa môj otčim nachádzal, keď nebol doma. Tak ako predchádzajúci partner mojej mamy aj tento objavil povznášajúci a všetko dovoľujúci pocit, ktorý Vám môže poskytnúť len alkohol (alebo iné menej legálne omamné látky). Ako to už u mnohých ľudí chodí alkohol však chodí ruka v ruke s agresivitou, a tak ani nie dva mesiace po svadbe mojej mamy a môjho otčima, mala som vtedy jedenásť rokov, sa stal ďalší nezabudnuteľný incident. Strávili sme ako „rodina“ krásny večer, vlastne už si ani presne nepamätám, čo presne sa stalo, viem len jedno, moja maminka zostala so zlomeným nosom a prstom. Práve v tomto období som sa naučila žehliť veci potrebovala som ich totiž do školy prírody na Elbe .
A takto to bolo stále dookola. Otčim chodieval domov ožratý ako doga na dovolenke a robil humbuk za hocičo. Ešte aj za to, že som vo svojich už šestnástich rokoch prišla domov o deviatej večer. Frajera som si samozrejme pri daných podmienkach nemohla dovoliť, neviem, čo by na to povedal, druhý manžel mojej mamy, ale zrejme by tým nebol nadšený. A ja som už nemala chuť na ďalšie zhodenie z postele za moje vlastné vlasy. Mamina sa, ale bála toho, že by ho opustila. Myslela si, že sama a bez bytu by sa o mňa nedokázala postarať. Musel teda prísť istý zlomový bod. Aj prišiel.
Bol to nesmierne namáhavý a vyčerpávajúci deň, keď som sa spolu s maminou vracala pred desiatou večer na miesto nášho trvalého bydliska. Ale nejakou „nešťastnou náhodou“ sme zostali vymknuté na chodbe štvorposchodového paneláka. Nepamätám si úplne presne ako sme sa dostali domov, ani ako sa to všetko zvrhlo. Viem len jedno, a to že volať záchranku v hysterickom záchvate pre vlastnú mamu, ktorú na polovici chrbta spálil jej manžel horúcim čajom, v sedemnástich nie je práve ten zážitok, ktorý by ste si priali. Ale stalo sa. Bolo podané aj trestné oznámenie za ublíženie na zdraví neskôr stiahnuté z nevysvetliteľných dôvodov.
Mala som sedemnásť a myslela som si, že bývať v bordeli s kurvami nie až natoľko hrozné ako sa to zdá (prepáčte mi tie expresívne výrazy, ale jednoducho sa sem hodia . Vtedy som zistila o čom je život. Resp. o čom je život matky. Tá totižto urobí všetko, aby mohla dať svojim deťom okrem lásky aj nejaké to hmotné zabezpečenie (pre vysvetlenie, aby ste to nepochopili zle: moja mama sa nepredávala za peniaze, len sme využili priestory podnikania mojej tety na bývanie). Keď ste sa na chvíľu započúvali do príbehov žien, ktoré vykonávajú takúto ponižujúcu prácu, zistíte, že každý môže klesnúť na dno, záleží len od toho ako veľmi sa chcete od toho dna odraziť. Tieto ženy si zaslúžia úctu. Aj na takomto miesta sa dajú zistiť, naučiť takéto veci.
Teraz mám dvadsaťjeden rokov. Niekedy sa cítim nesmierne staro, nešťastne a zničene. Bývam spolu s maminou v podnájme už tretí rok. Neprekáža mi to, že nájmy sú drahé, len to, že plat mojej maminy je taký nízky. Pred dvoma rokmi sme svojimi dobrými úmyslami a zlými úsudkami prišli o všetky úspory, ale ani peniaze nie sú všetko. Zistila som totiž, že len láska, radosť zo života a snaha udržať si zdravý rozum z nás ľudí robia ľudí. Konečne som našla svoju lásku. Ľúbim ju a nechcem o ňu prísť. Možno aj preto som potrebovala toto všetko vyrozprávať, preto, že predo mnou je nová etapa života. A tú treba začať s čistým štítom.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár