Za 24 rokov mojho zivota som sa s takym pocitom bezmocnosti este nestretla. Po skoro 2 rokoch spolocneho zivota, a tym myslim spolocnej domacnosti, prislo nieco, co by mi ani v tom najhorsom sne nenapadlo. TAKY PODRAZ!
S Marekom sme sa dali dokopy uz pred vyse dovma rokmi. A iso to rychlo... Zmurknutie, pozvanie na drink, prva pusa, romanticke a gentlemanske odprevadenie az k pred branu... a uz to iso...
Zrazu som zariadovala nas spolocny, aj ked maly jednoizbovy byt a kazde rano pripravovala dve salky ciernej kavy s mliekom. Bolo to ako sen. Spolocne zespavanie a zobudzanie sa. Ranna pusa ranajky a sup do prace. Mozem povedat ze dlhe hodiny v nudnej praci ktora ma nenaplnala, bola len nutny sposob zarobenia penazi, boli zrazu kratsie a kratsie... pretoze ma doma vzdy cakala moja vysnivana laska.
A nikdy som mu nevycitala vydavky na jeho vylety do zahranicia ani na cigarety ci pivko ktore si kazdy den doprial s kamaratmi z prace... aj ked nezarabal ani polovicu mojho platu. Ved peniaze by nemali byt to koli comu sa taky stastny par hada, nie?
Len vtedy sa mi otvorili oci ked to najviac zabolelo. A ani keby som si hlavu buchala o mur, nepomohlo by to vratit ten cas ked som bola taka zaslepena a hlupa.
Nepoznala som ju, ani som sa na nu nevedela pozriet, videla som len vychudnutu blondinu v jednej ruke kabelka v druhej oblecenie ktore rychlo pozbierala z moje, NASEJ postele, aj spopod nej...
Mohlo mi to dojs aj skor? Mohla som to tusit? Dalo sa tomu nejak zabranit?
Nelutujem svoje rozhodnutia, nemam pocit viny voci nikomu, mam svedomie ciste!!! Tym sa ukludnujem. Na vysoku skolu by som aj tak nemala a zamestnat som sa dokazala aj bez nej, a sama. Z rodicovskeho domu by som sa skor ci neskor aj tak odstahovala.
Marek sa mi ospravedlnil, a aj ked to znelo uprimne, neda sa na tu scenu, ako vystrihnutu z americkeho teenagerskeho serialu zabudnut. Urcite si ju v hlave budem premietat este stokrat. Ale ani najuprimnejsie ospravedlnenia a zdovodnenia me nedokazu presvedcit aby som mu zas doverovala.
A takto sa to skoncilo...
Co bude dalej?
Dokedy mi bude stacit radost z prace? Naco sa mam tesit z cohokolvek ked sa nemam o svoju radost s kym podelit?????

 Blog
Komentuj
 fotka
acvd43xa7w  23. 1. 2011 18:29
to mi je luto..len prosim ta neobvinuj z toho seba, ty za to nemozes.. neboj sa, pride niekto iny..lepsi
 fotka
rebell  23. 1. 2011 19:03
Smutné.
Napíš svoj komentár