Priznajte si, že aj vaše podvedomie vám to niekedy hovorí

Ako dieťa som bola taká, že keď som videla, že niekto má ťažký osud, tak otvorene som si pred sebou priznala: "preboha, neviem si predstaviť, čo by som na mieste toho človeka robila, ako by som to zvládla". A ako dieťa som utrpenie nepociťovala, iba som ho videla okolo seba, veľmi som ho vnímala.. a vždy to boli tí druhí, ktorým sa niečo stalo. Samozrejme, aj ja som mala nejaké problémy atď., ale v porovnaní s ostatnými to bolo nič..

A možno aj vy, keď vidíte alebo počujete niečo strašné, poviete si takú vec... alebo možno ju máte iba v podvedomí... Že sú to tí druhí, mne sa to nestalo. A to je tá vec, ktorá vás upokojí... A môže vás mrzieť, čo sa im stalo, ale stále to nie ste vy, ale sú to "tí druhí".

A netrvalo dlho a nie sú to tí druhí, ktorým sa nepošťastilo, ale som to JA. Teraz som ja na druhej strane, a ja som tá, ktorá sa musela vzdať toľkých vecí.. Konečne viem ako sa cítia tí, čo boli doteraz pre mňa iba "tí druhí". Ale stále sú tu pre mňa ľudia, ktorí budú na tom horšie ako ja. Ja si napríklad neviem predstaviť, že porodím deti, ktoré budú postihnuté, nebudem mať peniaze a ešte k tomu dostanem aj po pôrode rakovinu, takže sa o chorľavé deti sama nebudem môcť postarať. S obavami sa pozerám na také veci a v hlbokom podvedomí si možno aj zatĺkam, že by sa také niečo mohlo stať mne.... ale už viem, že môže. Podobné veci sa môžu stať každému, aj vám.. Možno ste sa vy ešte neocitli na tej druhej strane, strane kde sa vy pozeráte na ostatných, akí sú zdraví (príklad) atď. Možno sa raz ocitnete na tej strane... Možno nie - budete patriť medzi tých, ktorí jednoducho majú skvelú imunitu/šťastie/lásku/hocičoinéčojeprevásdôležité. Možno pocítite iba časť z toho aké je to byť na "druhej strane".
Ale strašne záleží na psychike a na tom kto ako rozmýšľa.. Spadnú dvaja ľudia v rovnakom veku, vyrastajúc v rovnakom prostredí, ktorí relatívne prežili rovnaké veci a každý z nich bude reagovať úplne ináč, jeden sa s tým vysporiada ťažšie, jeden ľahšie.

Tak, dúfam, že som dostatočne vyjadrila svoje myšlienky. A môžte napísať do komentu či aj vaše podvedomie vám niekedy niečo podobné hovorí, ako som písala v druhom odseku.



Zdieľaj článok na facebooku
65 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    L1me

    25 ročný muž
    Pozsony

    (thumbs)
  2. 2
    Georg21

    12 ročný chlapec
    Jerušalajim

    človek sa učí celý život, osobná skúsenosť je jedna z najlepších možností, samozrejme nie v každej situácii. Ja verím, že Boh môže zaplniť tie obavy ak mu dám aspoň šancu. No treba robiť niečo pre budúcnosť postupne každý deň, aby bol človek schopný prijať i to ťažké.
  3. 3
    Lenkaska1

    23 ročné dievča
    Bratislava

    @georg21 hej.. treba občas robiť niečo aj pre budúcnosť