Niekedy…prejde rok. A vy sa objavite uprostred az desivo podobnej lekcie ako presne 365 dni dozadu. Na chlp presne. Zivot vam dal vtedy doposial najvacsiu ranu a vy ste k nej pristupili uvedomelo a statocne, zobrali ste si z toho ponaucenia a zacali ste byt vdacni za tu bolest, pretoze prave ona vas urobila silnejsim a ludskejsim. Niekam vas posunula a viete, ze bez nej by ste sa tam nedostali.

A uz uz si myslite, aky ste uz mudry, lepsi, ako uz toho o zivote ovela viac viete. Az vam zrazu ten zivot da opat facku. Velmi podobnu tej predoslej. Tentokrat vsak s presne opacnym ponaucenim.

A aj ked sa v jeden vecer obajvite v epizodach beznadejneho placu, vasa dusa ticho plesa. Je to tak ironicke, az je to smiesne. Je to tak desive, az je to krasne. Pretoze prave v tej chvili mate pocit, ze naozaj zijete. Ze sa toho musite este stale vela naucit.

 Blog
Komentuj

8 komentov k blogu

1 
fotka
pappkin  13. 5. 2016 08:23
Presne tak, suhlasim
2 
fotka
antifunebracka  13. 5. 2016 15:45
A čo sa stalo?
3 
fotka
armita  13. 5. 2016 16:20
Tiež ma ten život stále baví a fascinuje týmito lekciami
4 
fotka
nexo999  13. 5. 2016 16:48
Too
5 
fotka
method  13. 5. 2016 19:04
Ako sa máš
6 
fotka
lenuli  15. 5. 2016 13:07
@method ujdeto
7 
fotka
method  15. 5. 2016 14:16
:happy:
8 
fotka
funkyshit91  4. 11. 2020 10:08
Poznam
Napíš svoj komentár