Sedela na terase a lem jej šiat sa jemne pohupoval vo vetre.Krásne dlhé vlasy jej splývali na pleciach a pokožku ramien šteklilo zvedavé slnko.Aj keď navonok jej pery vytvárali dojem úsmevu,v hĺbke očí sa zračil smútok a beznádej.
Dnes to bol presne rok,čo prišla o priateľov a uzavrela sa do seba,pretože stratila to najcennejšie,čo mala.O lásku a hrejivé materinské objatie svojej matky,ktorá ju opustila z neznámych príčin.Odvtedy každé ráno dievčatko sedáva na terase a nikoho k sebe nepustí.
Len ona,jej zbierka byliniek,ktorá jej zostala ako pamiatka a nikto viac.Pardon,vlastne ešte niekto.Niekto,kto sa dievčatku na mamu strašne ponáša."Slnko,to je druhý obraz mojej mami!"vždy vravievalo dievčatko pri pohľade na tú zlatú guľu.
Vypustila prúd svojich myšlienok a v oblakoch nachádzala obrazce svojej vlastnej predstavivosti.Zrazu jej na pehavom nose pristala malá bublinka.
Dievčatko sa potešilo.Veď po roku má prvýkrát priateľa,s ktorým nemusí prehovoriť ani slovo.Ktorý ju bude chápať aj bez slov.Z toľkej radosti si chcelo bublinku uchmatnúť a zavrieť do škatuľky bez hocakej škáry.Avšak bublinka aj pri najjemnejšom dotyku detských prštekov praskla.
Spoza plotu začali poletovať nové,tentokrát celé húfy a obrovské zástupy bubliniek.
Dievčatko si však uvedomilo,že čím viac bude naliehať a bude chcieť ich pochytať,tým viac ich praskne.
Vtedy na to prišlo:"Ďakujem vám milí kamaráti,milé bublinky."
Po roku samoty a smútku si dievčatko konečne uvedomilo,že šťastie a priatelia prídu sami,netreba si ich uchmatnúť a myslieť si,že budú len naši...ďalej nie je rozumné chcieť ich zavrieť do škatuľky,veď by sa udusili.A šťastie aj priatelia potrebujú vzduch.
Vtedy na starý hrdzavejúci zvonček srdca niekto zazvonil.Dievčatko bežalo otvoriť a čo nevidí?
Bol to zástup priateľov bubliniek na čele s mamou,ktorá ladne kráčala ruka v ruke so šťastím!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
bluepanter
28. 7.júla 2010 19:17
ale pre priateľstvo treba niečo robiť
Napíš svoj komentár