Nevyčkal na odpoveď a svojimi dlhými svalnatými nohami svižne vyskočil na rozpálený piesok.A zrazu sa nado mňou skláňal a podával mi ruku.Z jeho polodlhých kučeravých vlasov na moju tvár padali kvapky slanej vody:spomienka na dnešný kúpeľ v oceáne.Pomohol mi vstať a vzal si ma do náručia.Bežal so mnou a cítila som,ako keby vôbec nevnímal tú váhu,ktorú práve drží v rukách.Jemný vánok sa pohrával so sukienkou a vencom,ktorý mi James uplietol zo vzácnych rastlín Makadae.Potápali sme sa,smiali a vychutnávali našu lásku.Zrazu sa James ponoril pre niečo do vody a keď bol opäť pri mne v rukách držal krásnu ligotajúcu sa perlu.Vložil mi ju do rúk a zvláštnym prízvukom vyslovil niečo,čomu som ale vôbec nerozumela.
Zasmial sa a pod svojimi plnými perami ukázal žiarivé biele zuby:´´Ľúbim ťa.....navždy´´
Vtedy som pocítila ostrú bolesť v ušiach a sadla som si do piesku.Nie,to nebol piesok!Kde to som?Sedela som v posteli a tá ostrá bolesť v ušiach,hmm budík.To som si mohla myslieť.Ešte raz som sa pousmiala nad krásnym snom a verte či neverte,zacítila som na perách chuť Jamesovho bozku.
Obliekla som si sukienku,veľmi podobnú tej,ktorú mi v sne James uvil z rôznofarebných kvetov a vybrala som sa do školy.Po ceste som ešte dlho premýšľala nad tým,prečo všetko krásne musí byť len sen.V triede nám profesorka predstavila nového spolužiaka.Vraj pochádza zo Španielska a volá sa....James. Obaja sme sa na seba usmiali a ja som pocítila neuveriteľný pocit deja vu.Naklonil sa ku mne,do ruky mi vložil perlu a povedal:´´Niečo si si zabudla.Ľúbim ťa,navždy!´´
Čítajte viac: » haluzova.blog.sme.sk/c/218089/Ostrov...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár