Trpkosť lži

Mračná tvár moju zahalili

a trpkosť očí modrý vodopád.

Kamene smoly šťastiu môjmu cestu zahatili

istotu chôdze porušil prudký pád.



Ooo aká trpkosť v duši,keď niekto sklame ťa

keď dôveru nalomí ako stisk čepele.

Keď ako nôž nečakane bodne ťa.



Dôveru tvoju nenavráti ti už nič,

ako západ slnka za hory sa zastrela.

Trpké lúče šľahajú ťa po tvári

so šťastím dnes len nezhody a sváry.



Tak nepýtaj sa,ako opäť pomôcť mi

viem len jednu odpoveď.

Dôveru moju stratenú,trpký žiaľ

obnoví len človek,ktorý ma tak sklamal.



Len slovo z jeho pier ozdraví mi mokvajúce rany

len jeho pohladenie odbremení všetky brány.

Len jeho prepáč rozžiari tú srdca izbietku

len jeho mám ťa rád odomkne zámok,začarovanú klietku.



Čítajte viac: » haluzova.blog.sme.sk/c/226422/Trpkos...

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu