Niekedy sa tak sama cítim,
na opustenom ostrove sa vidím.
Často cítim to tak jasne,
vtedy píšem básne.

Snažím sa byť iná,
no stále tváriť sa nedá.
Potom plávam proti prúdu,
a nikto už neposkytne mi radu.

Som to proste ja,
je to moje originálne DNA.
Nebudem sa hrať na iných,
nie je to dobré pre mňa ani pre nich.

Budem skrátka sama sebou..

Ako myš alergická na syr,
ako dedko na skateboarde,
ako chlapec zastávajúci sa Boha,
ako žiak učiaci sa pravidelne,
ako voda na púšti...

Jednoducho JA.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár