Každé ráno keď vstanem,
hneď sa snom oviniem.
Stále len rozmýšľam,
a rada sa cez sny prechádzam.

Bez nich by som žiť nevedela,
stále by som len smutne bdela.

Realita je vždy iná...

Som z toho zmätená.

Akoby obkľúčená,
a stále viac pritlačená.
Ostatní dusia vo mne,
tú rozprávku absurdne.

Nikdy nedovolia mi snívať,
stále sa musím len skrývať.

A prečo?

Nie je sen jediná moja skutočnosť,
jediná životaschopnosť,
jediná zmysluplnosť,
jediná pravosť?

Sen ostáva nepochopený,
vo svete tomto...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár