Staručičky gauč , ktorí ležal na nedovolenom smetisku za mestom už možno aj ten piati rok sa zrazu zobudil zo strašného sna. Zobudil sa náhle a veľmi intenzívne. S toho vyplýva že tento sen nebol asi veľmi radostný. Zobudil sa veľmi spotený čo je už na gauč ktorí nemá potne žľazy tak vyvinuté ako ostatne cicavce dobrý výkon čo poviete. Bol premočený do každej svojej nitky. Na gauč keďže celí akísi platený sa to aj hodí. Akosi sa mi nechce no ale čo už. Takže tak ako sa zobudil ideme k veci. Proste sa celý spotený vystrašený zo sna pozrel na svoju kamarátku topánku. To už ani nebola topánka ale kopa hnoja. Bola veľmi stará a veľmi dlho na tomto smetisku hnila. Ale každý ju volal topánka aby sa neurazila lebo predsa ona za to že sa tam ocitla v podstate ani nemohla. S časti možno aj áno pretože ak by sa snažila vydržať dlhšie menej smrdieť čo tiež veľmi ona ovplyvniť nemôže a tiež sa mohla snažiť vydržať dlhšie byť zachovalou a kvalitnou drahou topánkou. Čo samozrejme tato topánka nám už veľmi dobre známa s týchto dristou o nej nijako ovplyvniť nemohla. Dobre vety čo? No kveci znova. Už poznáte približne týchto dvoch účinkujúcich takže.
V tom ako sa gauč zobudil celý mokri a prestrašený zo sna zreval na topánku....poďme preč odtiaľto....V tom sa topánka začala smiať ako zmyslov zbavená. Čo si sa už dočista upiekol na tom slnku. A povec mi milý môj gauč ako. Ja odnesiem teba alebo ti mňa. Posmešne sa ozvala hlupšia topánka. Gauč sa zmračil aj keď pochybujem že by mal čo hehe. Ale ona sa len ďalej smiala a smiala až kým sa gauč nepremohol a ľahol si na ňu. V tom začala kričať a bedákať. Gauč aj topánka si zrazu uvedomili že keď veľmi chcú tak sa môžu presúvať. Ide to ale veľmi pomaly .Gauč s radosťou zoskočil s toho zvyšku čo sa nazývala topánka a začal sa smiať od ucha k uchu. Trošku ich to zarazilo pretože si uvedomili aký dlhý čas tu obaja ležali so svojimi ďalšími spoluležatormi. Uvedomili si že za ten dlhočizni čas odkedy ich tu potajomky vyložila jedna donášková služba mohli precestovať neuveriteľne veľa krajín a dozvedieť sa veľa nového. O ďalších krajinách o ďalších smetiskách o ďalších gaučoch na smetiskách a o ďalších topánkach na tých smetiskách. Ale nezúfali a povedali si že ešte majú predsa pred sebou veľa času a tak to môžu všetko dohnať a dozvedieť sa mnoho nového . Avšak to ešte netušili že to sa im musí veľmi chcieť. A im sa nechce. Nedá sa povedať že bi nemali odhodlanie ale za ten dlhočizni čas čo tu ležia zabudli robiť to ostatne . Gauč síce ležal stále ale topánka chodiť predsa veľmi dobre vie však? Ako tak rozmýšľali prišli na to že to pôjde len vtedy ak sa gauč veľmi naštve. A topánka sa už dajako premôže. Tak sa začali premáhať. Premáhali sa celí deň aj celu noc . Ani oka nezažmúrili . Až napokon sa gauč znova ako minule ráno trocha pohol asi o meter. V tom si uvedomili že takýmto tempom nikde nezájdu, niežeby mali málo času ale ak by sa takým tempom pohybovali a náhodou by šli okolo mesta tak ich určite niekto odnesie späť. A možno že by sa dostali na iné smetisko čo by sa im ani veľmi neoplatilo. Tak tento gauč a tato topánka ďalej len ležali a ležali na tom ich smetisku. A keby boli vedeli ako ide život okolo nich mimo smetiska, vedeli by ,že ta ich námaha bola zbytočná ,lebo čim ďalej tím viac sa iné smetiska, tak ako aj ich smetisko rozširujú. A postupom času, čo bude pravdepodobne onedlho sa všetky smetiska napokon spoja do jedného veľkého smetiska. Tak títo naši dvaja účinkujúci dosiahnu to , že ostanú na svojom smetisku ale zároveň budú na celej zemi.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tamvtme
11. 5.mája 2006 16:49
počuj, vážne so sa snažila.. ale popintu tohto tu...no proste som ju napochopila.. najprv som si myslela, že píšeš o vzťahoch a ich skrxtej hĺbke a o ich vzájomnej pomoci...no a potom...potom som šla zo smetim
Napíš svoj komentár