Duchovné zatemnenie

V mene beznádeje
Volám tvoje meno
Vzdychám žiaľom
Znova a znova

Duchovné zatemnenie
Brány sú pre mňa zatvorené, aby som sa potuľovala

Nocou...
Nebo zahalené hviezdami, pozorujú ma
Môj tieň sa zrodil zo svetla
Zo svetla očí, v temnote

Nad kalnými vodami sa vznášajú vzpomienky
Bez prestania, hľadajúc deň a noc
Mesačný svit hladí osamelý vrch
Ticho šepká

Nosím obnaženú dušu
Prázdna tvár na hladine tečúcej vody
Je to tu chladné
Mráz zjazvil môj kabát prachom

Oči sa pripájajú k tvojmu nemému portrétu
Zhovárali sme sa iba cez myšlienky
Spolu sme uprene hľadeli, očakávali
Hodiny priniesli túžbu a vychádzajúce slnko

Slnečný vtáci opúšťajú svoje temné zákutia
Tiene lemujú vstupné brány

Neotáčaj svoju tvár smerom ku mne
Konfrontujúc ma so svojou samotou
Si v lese neznámy
Tá tajná záhrada
Tvoj hlas je rozsiahli a bezfarebný
No stále tak cenný

Uspávanka polmesiaca ťa zobrala
Zhypnotyzovala, ako kaleidoskopická tvár
Poskytla ti prázdny pohľad
Ďalšia duša vo vnútri božieho stáda

Nechala som si ho
Ten amarantový symbol
Skrytý vo vnútri zlatej svätyne
Poklial sa nebudeme veseliť na lúke
Z konca
Keď budeme obaja kráčať tieňmi
Ja vzplaniem a zmiznem
Čierna ruža, nesmrteľná

Znovu sa stmieva
Súmrak sa rozprestiera naprieč poľami
Večerné stomy nariekajú, akoby vedeli
V noci vždy snívam o tebe

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu