a ty zhasneš svetlo a vyložíš si nohy.
pustíš pieseň, zavrieš oči a počúvaš symfónie
sprevádzané kvapkami padajúcimi na parapetu.
keď vyrastiem budem mať byt s veľkými oknami.a keď bude pršať zopakujem seansu.
chvíle keď si uvedomíš že
si môžeš hovoriť čokoľvek
stále si super
a teraz sa cítiš fajn sám zo sebou.
nemyslíš na to že ten pocit odíde a že nemusíš prísť skoro. len si to podvedome užívaš.
a potom už neprší. je to smiešne a smutné ako ti chýbajú (jeho) (po)city.a ty to vieš.
tak si počkaj na ďalšiu chvíľku a nauč sa mať rada sama seba stále.
prosím
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
5. 8.augusta 2016 17:23
Veru, treba sa ľúbiť.
Napíš svoj komentár