a stal sa väzňom číslo jedna.
Objemná bedňa
zabuchla svoje veko
nad slovami chcem mať rád
a zostala tam stáť.
Sama uprostred cely.
Ako strely komáre sa zlietli
nad kaluž z červene.
Znavene
vlasy rozhodené
hlava v koši leží.
Snáď plače po lúpeži,
ktorú možno ťažko pochopiť.
Nechcelo biť…
Od stien sa odrážajú slová
ako lopta z tvrdej gumy.
Pretrhnuté sú struny
a spojenie je preč.
Zostal len Damoklov meč
spletený z myšlienok
a osirelé prázdno.
Už dosiahla som.
Na dno
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
bansky
17. 9.sept. 2012 20:49
Podľa čoho človek zistí, že už dosiahol dno? Možno sa dá spadnúť ešte nižšie.
2
Chcelo! Chcelo! Chcelo!
Na tom dne, nie je nič čo by stálo za to Lil, treba sa od neho odraziť. =o)
(,,Zaujímalo by ma o kom to autorka písala ")
Na tom dne, nie je nič čo by stálo za to Lil, treba sa od neho odraziť. =o)
(,,Zaujímalo by ma o kom to autorka písala ")
Napíš svoj komentár