PRÍBEH LÁSKY ALEBO AKO Z DIEVČATKA VYRÁSTLA ŽENA

Kde bolo, tam bolo, tam, kde sa voda sypala a piesok lial, bolo jedno dievčatko menom Ivetka.Vyrastala s mamou, bola jedináčik.Často chodili do prírody, bicyklovali sa i chodili do kina.Ked sa Ivetka vrátila zo školy, doma ju čakali čerstvo upečené koláčiky, uvarený puding, či zmrzlina.Dlho do noci sa rozprávali, učili sa spolu, skrátka boli z nich najlepšie kamarátky.Ivetka podrástla.Bola z nej školáčka na druhom stupni základnej školy, no ich vzťah s mamou sa nezmenil.Jedného dňa však prišla domov, a čosi sa zmenilo.Mama ju privítala, no správala sa k nej akosi chladne.Nechápala čím to je, no keď vošla do obývacej izby, pochopila.Dnu sedel muž v maminom veku, bol vysoký, útly, oči mu žiarili a prihlúplo sa na ňu usmieval.Od toho dňa to tak bolo stále, keď sa vrátila domov.Neznášala ho.Správal sa k nej milo, akoby jej chcel nahradiť otca, ktorého nikdy nepoznala.Nebola rada v jeho spoločnosti.Našla si viac kamarátov, flákala sa po vonku a domov chodila neskoro.
Raz, však prišla príliš neskoro.Mama ju vyhrešila a vykričala jej ako sa o ňu bála.Ivetka jej nezabudla pripomenúť , čo zmenilo jej správanie voči nej.Mama Ivetke vysvetlila, že teraz tomu ešte asi nerozumie, ale až bude staršia, pochopí, že je to láska.Láska ? - kládla si Ivetka otázku.
-, , Mami, čo je to láska ? "-opýtala sa.
-, , Sú to isté sympatie medzi chlapcom a dievčaťom.Určite si už zažila situáciu, keď sa ti nejaký chlapec páčil, alebo ťa zaujímal viac ako ostatní."
Neodpovedala.Zaželala mame dobrú noc a šla si ľahnúť.Na druhý deň v škole si začala viac všímať Jana, spolužiaka od vedľa, ten chalan, čo ju od druhej triedy ťahal za vrkoče, schovával ceruzky, lámal pravítka, či hádzal po nej papieriky.Za týmto správaním dnes už hľadala čosi iné.Tie sympatie, o ktorých jej mama včera rozprávala.Cítila k nemu niečo, niečo neopísateľné.Bolo to niečo, čo ju stále k nemu ťahalo.Prešiel rok, dva.A stále o tom premýšľala.Bola v poslednom ročníku základnej školy.Celé dva roky si svoje city k Janovi nechávala pre seba.Nikomu o nich nevravela.Ani mame, ba ani svojej najlepšej kamarátke.Bolo jej ťažko , keď bola pri ňom a cítila, že nemôže byť s sním.Oddávala sa tomu pocitu, keď vyslovil jej meno.V jeden krásny, slnečný deň sa rozhodla povedať mu, čo k nemu cíti.Práve začala prestávka, tak naňho zavolala.On sa usmial a zavolal ju na chodbu.Nevedela, ako, ale musela mu to povedať, potrebovala to dostať zo seba von.Vyšli von, podišiel k nej a pobozkal ju.Pre Ivetku to bolo poprvýkrát a bolo to krásne.
-, , Už dlhší čas, som ti chcel povedať, čo k tebe cítim.No ty si ma stále ignorovala, tak som sa bál odmietnutia.Ale dnes ľutujem, že som tak nespravil skôr."- povedal.
Vedela, že tento deň si navždy zapamätá.Od tej doby boli spolu stále.Nedokázali byť jeden bez druhého.Ked v ten večer prišla Ivetka domov, šla sa mame ospravedlniť za to, ako ju trápila.Bola šťastná.Konečne pochopila, čo je to láska.

 Rozprávka

17 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu