Alebo áno?
Ten deň.Deň,v ktorý by som si myslela,že to už je dávno za mnou.Že už som nad vecou.Že už si nespomeniem.Že som zabudla.Že to nechávam tak,že už sa nestarám.
Neprišiel.
Nikdy nepríde.
Ale aj napriek tomu som sa mohla aspoň unášať tým,že taký už bol.Aj tak nevieme vždy oddeliť ,čo je faktom a čo si len navrávame ,že faktom je.
Tak? Nie je to už potom všetko jedno?
Nie je.
Lebo všetko sa komplikuje.Zbytočne.Ale nemôže to byť ináč.Proste asi nemám rada jednoduché veci,či čo.
Potrebovala som ho počuť.Po tak dlhej dobe.Proste zbožňovala som TEN hlas.Dokázala by som ho počúvať.
Znova a znova.
Lebo si nedám povedať.a...A nedokážem zabudnúť.Aj keby som neviem ako chcela.
Spomienky zostanú.Minimálne vo mne áno.a NAVŽDY!
...a ževraj zíde z očí,zíde z mysle? .... uhm... ta de?!....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár