(ne)obyčajný deň

Dnes to bol deň ako každý iný. Neskoré vstávanie, kázeň od mamy, raňajky, ktoré tvorili zdravé ovsené vločky a našúchané jablko. Potom som si mala ako každý týždeň upratať izbu a pomáhať mamine. Na obed sme išli ku mojím starým rodičom. Bol to super obed, ale nie až taká super atmosféra. Starká, ako vždy nabrúsená, že sme prišli na obed neskoro, servírovala pečené kurča s ryžou a kompót. Potom som išla na počítač a začal sa môj neobyčajný deň. Rada píšem a niektorí ľudia hovoria, že aj celkom dobre. Tak som iba písala a písala, až prišla piata hodina. Zrazu mi zadrnčal mobil, ja som si poň išla do obývačky a zdvihla neznáme číslo. Z mobilu sa ozavl chlapčenský hlas. Spoznávala som v ňom svojho spolužiaka, Jakuba. Ten chalan sa mi hrozne páči a teraz sa mi s ním podarilo v triede sedieť.
Ja: Áno?
Jakub: Je tam Linda?
Ja: Áno, to som ja. To si ty Jakub, však?
Jakub: Hej, hej, to som ja. Viem, že takéto veci, by sa nemali riešiť po telefóne, no zajtra nejdem do školy a ja to už dlhšie nevydržím!
Ja: Áno? A čo také to je?
Jakub: Brrr... No dobre... Chem ti to povedať už veľmi dlho. Veľmi sa mi páčiš Linda a nevedel som ako ti to povedať. Len som čakal na vhodnú príležitosť, ale ja sa dosť hanbím (ČOŽE!?!), tak som sa nakoniec rozhodol ti o tom zavolať.
Bola som z toho úplne vyvedená z miery a nevedela som, čo povedať.
Ja: Neviem, čo na to povedať...
A položila som. Ja viem som hlúpa, že som to urobila, no ja som vážne nevedela, čo robiť.
Dúfam, že to po jesenných prázdninách vyriešim a všetko bude OK! Jakubovo číslo mám uložené ...
*lindt*
P.S. Ak ste si prečítali, tak Vám veľmi pekne ďakujem! Ak sa Vám to páčilo je to ešte lepšie, lebo je to môj naozajstný dnešný deň...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu