opiera sa o pomník
stratila manžela.
Možno pred desaťročím,
a možno aj včera,
no bolesť
vidíš ju na jej tvári -
tá... neumiera.
Zapáli sviečku,
tú obyčajnú - čajovú.
Nejde s krokom módy,
jej ohník horí vo vnútri -
v srdci.
Ruženec v rukách
a slza na líci.
Chce sa mi plakať
aj keď ma každý
každý vidí.
Bola to láska,
dnes ju mieša smútok.
Doba bola krátka,
chce z nej ešte kúsok..
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
zuzana15
1. 11.novembra 2011 17:17
uplne uzasne.. plačem..
8
skoda, ze vacsina si uvedomi to, co je podstatne az vtedy, ked je uz po vsetkom
Napíš svoj komentár