Je to už 15 rokov. Ten čas letí však ? Aké by to bolo keby si nezomrela ? Bola by som dobrá sestra ? Podobali by sme sa ? Mali by sme podobné povahy alebo úplne rozdielne ? Bola by si dobrý človek alebo taký malý čertík ? Bola by si šikovná alebo lenivá po mne ?

Vieš, mám veľa otázok, ale na žiadnu s nich mi už nikdy neodpovieš. A vlastne, nikdy som nepočula tvoj hlas, nikdy som nepočula tvoj smiech, nikdy som ťa nevidela smutnú alebo šťastnú, ani len nahnevanú alebo spokojnú. Nikdy som ťa neobjala a ani nedržala za ruku.

Chýbaš mi !! Tvojou stratou navždy vo mne zomrel kúsok ktorý sa už nikdy neobnoví a ani ho nikto nenahradí. Miesto v mojom srdci, ktoré bolo jedine pre teba, tam navždy aj ostane, no bohužiaľ prázdne, pretože ani prosenie, modlitby či plač, mi ťa už nikdy nevrátia.

Potrebujem ťa !! Potrebujem ťa tak veľmi že na to ne existujú žiadne slová ktoré by to vyjadrili. Dala by som čokoľvek pre to aby som mohla vidieť na tvojej tvári úsmev a spokojnosť. Čokoľvek za to aby som ťa mohla aspoň na malý okamih objať! Čokoľvek za to aby si nezomrela ale mohla žiť !!!

Boli mi len 4 roky keď si zomrela. Nedostali sme šancu sa ani len poznať, prežiť nejaké okamihy v našich životoch. Mať spoločné zážitky a spomienky. Nič, nie sú tu žiadne zážitky, žiadne prežité roky spolu. Mám len malý útržok s tvojho nažívania, jeden okamih, jeden záblesk ktorý zmenil životy všetkým. Ta spomienka je živá, ako by to bolo včera, stále to mám pred očami keď zaspávam, stále počujem mamin plač a otcov zúfali pohľad na mňa. Jeden jediný moment si pamätám, a to keď ťa mama s plačom v náruči niesla dole.

Ja som tu a ty si tam, no neviem kde presne sa skrývaš. No priznám sa ti, hľadám ťa vo hviezdach. Už odmalička sa pozerám na nebo, sledujem hviezdy a premýšľam aké by to bolo, keby si bola pri mne a sledovali by sme ho spolu len tak. Modlitba je jediný spôsob ako sa môžem s tebou rozprávať a spojiť. Ja viem že si pri mne, cítim ťa, cítim tvoju prítomnosť, tvoju energiu ktorú do mňa vkladáš, tvoju silu. Viem že mi pomáhaš, viem že ma chrániš a strážiš, viem že mi nedovolíš padnúť a pomáhaš mi sa vyrovnať s tým všetkým čo sa stalo, čo sa deje a čo len bude. Robíš ma silnejšou a odvážnejšou. Si môj anjel..no nie ty mňa, ale to ja teba som mala chrániť, pomáhať ti a brániť si ťa.

Raz príde deň, kedy osud dá za môj život bodku a pre mňa to tu skončí. Dúfam že v ten deň ťa nájdem a budem už s tebou navždy a nikdy ťa nenechám už viac samú !!

Mám ťa veľmi rada..Tvoja sestra.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  17. 7. 2015 15:58
paneboze co sa stalo?
Napíš svoj komentár