Ak sa nazdávate, že dnes už je rodová rovnosť samozrejmou vecou, mýlite sa. Hoc som žena ešte mladá, už som sa stretla s niekoľkými dosť radikálnymi prejavmi diskriminácie. Málokedy ide len o žarty, takže naučiť sa brániť, myslím slovne, je vskutku dôležité. Základom je pochopiť, kde sa v skutočnosti skrývajú rozdiely.

S hrdosťou hlásam, že som taká malá feministka. Dokonca aj na stredných školách sa vyskytujú indivíduá, ktoré sa snažia ženy zhodiť. Väčšinou sú ich urážky dosť jednoduchého charakteru, nie sú podložené žiadnymi faktami, čiže sú ľahko vyvrátiteľné. Malá rada: ak chcete niekoho súdiť podľa pohlavia, naštudujte si fakty.

To, že sa odlišujeme, je nevyvrátiteľné. Je to dokonca zrejmé na prvý pohľad. Fyziologické aj mentálne rozdiely sú staré ako svet sám. Kedysi v dávnych dobách, keď sme ešte žili v jaskyniach, došlo k deľbe práce. Ženy strážili príbytok a rodinu a zberali plody. Muži zase chodili na lov a v prípade núdze bránili rodinu. Hovoríte si, podobne to bolo aj dlho potom. No rozdiel medzi týmito dávnymi časmi a nedávnymi storočiami bol v tom, že si muž a žena toho druhého vážili. Boli schopní pochopiť význam toho, čo robil ich partner. Dôkazom toho je aj to, že matriarchát panoval na celom svete. Neviem, kde, prečo a ako nastala zmena, no od istej doby to šlo s postavením žien dolu vodou.

Poznáte to, či už z domu od otca alebo iných mužov, ktorých ste mohli vidieť v akcii. Otázka, kde je to, či ono je taká frekventovaná, že niektoré ženy už rezignovali a rozhodli sa, nájsť hľadanú vec hneď. Obyčajná rada nestačí. Spôsobené je to tým, že muži a ženy majú rozdielne rozvinuté zorné pole. Ďalšia vec pochádzajúca z pradávnych čias. Muž, ako lovec, musel zbadať korisť už z diaľky a následne presne zamieriť, aby niečo priniesol na večeru. Žena, ochrankyňa domova a rodiny, musela starostlivo sledovať okolie, čím sa jej oveľa viac rozvinulo zorné pole, zatiaľ čo, mužom sa zlepšilo videnie do diaľky.

Podobným prípadom je aj sociálne cítenie a tzv. intuícia. Ženy trávili celý deň v spoločnosti iných žien a detí. Sledovali príznaky rôznych nálad a postupne ich aj dekódovali, čo sa uložilo v ich genetickom dedičstve. Empatia určite nie je neznámym pojmom. Muži museli byť ticho, aby nevyrušili korisť a hovorili si len to najnutnejšie.

O rozdieloch medzi pohlaviami by sa toho dalo povedať ešte oveľa viac. Dôležité je však len to, že na podceňovanie jedných, či druhých nie je žiaden dôvod. Mojím cieľom nie je dať muníciu do rúk hlupákov, ale práve naopak. Ukázať im, že všetko, v čom sa líšime je prirodzené a hlboko zakorenené. No v súčasnosti, keď dochádza k miešaniu genetických informácií, je otázne dokedy tomu tak bude. Muži sú citlivejší, zženštilejší, ženy tvrdšie a mužnejšie. Ktovie, ako budeme vyzerať a správať sa o sto rokov...

 Blog
Komentuj
 fotka
ambracierna  14. 12. 2009 20:06
no tak o sto rokov oni budú tí empatický a ukecaní a my tie tiché lovkyne čo ledva n iečo povedia
 fotka
cerwik  14. 12. 2009 20:17
jeden ako druhá?
Napíš svoj komentár