poznámka naivného idiota

Smrť v podobe konca, prosil o rýchly koniec, ale ten ani zďaleka nemal prísť, on to tiež vedel, ale kedysi dávno, to bolo inak, bolo to totižto krásne. Ohlupený tou láskou ktorú si dával ako neškodný joint sa mu zunovalo a chcel viac, totižto viacej než kedykoľvek pred tým. Nehľadel na to aké to ma následky a ak by aj hľadel niečo mu zatemňovalo myseľ.. 

Nebola to jeho zlá časť, ta sa vnárala až keď už droga nezaberala. Rozoberal to čo ostalo, na márne kúsky ktoré neposkladal a už ani nevedel poskladať dokopy.
Nemal peniaze zaplatiť dlhy ktoré spôsobil a už vôbec nemal náladu riešiť to.

Koniec sa chýlil ale nevedel že to už bude koniec. Snažil sa odvrátiť koniec ako nejaký zlý stav, tabletkami. Bohužiaľ iba vytváral kráter, ktorý sa tvoril v ňom samom ako hnijúca časť. Zomieral z vnútra, a myšlienky ho prehovárali na rôzne veci.

Zvonil mobil. Zdvihol ho. 
Volala lucy že nemôže prísť.
Nečakal som nič iné, keď potrebujem pomoc, nedostaví sa. A ešte sa niečo pritrafí, ako vždy..

Niekto klopal na dvere. Otvoril som. No osobu som tam nenašiel. Iba nejaký list. Obálka v minúte roztrhaná a v nej :
                               



                                           Sen utrúsil do reality, časť ktorá nezabudla.
                                                       
stretneme sa.                                  
Vnímaj svet, očami krásnej spomienky.



  

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár