,,Míňalo sa svetlo v jeho denníkoch, vykričal sa hlas v tých spomienkach a zašili sa bolestné rany. Odplašil divé stádo koní."

List pohodený na zemi, čakal na otvorenie.  Oneskorené pohľady, zlámané pocity do diaľky. Čo to ma znamenať, od Lízi list na rozlúčku ? 

,,Už viac nie som tvoja, už viac nie si môj, zrodila sa vo mne tma. 
Ja padám hlboko do tmy, a ty ma nedokážeš chytiť, kričím na teba, ale nedokážeš ma počuť. Sme z iných svetov, museli by sme. ,,Museli" ja nechcem, ja nemusím. Prepáč mi ak som ťa zranila, tiež ma to bolí. Ale takto to je správne.

S pozdravom Lízi"

- Chcem sa prebudiť z tejto nočnej mory do BOHA!! - Driapali ma všetky potvory, hnev ma dusil pod krky, strach mi vrážal do pŕs ohnivým kladivom.
- Aká láska to jest ? keď opustíš ma, vravíš správne to je. 

Ja račej zapredám dušu diablovi, tak keď stratil som jediné čo mi dávalo zmysel.
- Ak ťa nebudem mať ja, tak nikto ! - A posledne slová pretekali kalichom jeho života, ktorý vyschol, jeho srdce sa premenilo na kameň a on stuhol vo večných kŕčoch v tme, strachu a náreku. 

Možno ho raz oslobodí niečo, no čas všetko potrebuje čas.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár