Príbeh dokazujúci, že ľudská bytosť a osobnosť nie je tvorená iba zhlukom nervových buniek v mozgu

Včera sa mi do ruky dostala kniha s názvom Muž, ktorý si plietol svoju manželku s klobúkom. Nemám ju ešte celú prečítanú, no musela som sa podeliť o jeden príbeh z tejto knižky, pretože na mňa veľmi silno zapôsobil a chcela som to dať "na papier" skôr, ako vyprchajú najsilnejšie pocity. 

Spomínaná kniha je zbierka skutočných príbehov ľudí so zvláštnymi neurologickými poruchami. Jeden z nich sa volal Jimmy a mal Korsakovov syndróm, ktorý si spôsobil nadmerným pitím alkoholu.

Každý určite pozná nejaký film či vtip, v ktorom sa objaví osoba, ktorá si nič nedokáže zapamätať. Predstavte si dvoch neznámych ľudí. Podajú si ruky, predstavia sa a chvíľu sa rozprávajú o počasí. Naraz jeden z nich opäť podáva tomu druhému ruku a predstavuje sa. V priebehu minúty zabudol na celé ich stretnutie. A to sa opakuje znova a znova. Nech to znie akokoľvek komicky, je to skutočné. Ľudia, ktorí trpia poruchami krátkodobej pamäte toto zažívajú denne (hoci sami si to vôbec nepamätajú).  

Jimmy bol 49 ročný muž, ktorý sa zasekol v minulosti v roku 1945, keď mal 19 rokov. Veril, že je obdobie krátko po vojne, že on je stále silný, mladý muž a nechápal, prečo sa dostal do nemocnice (ústavu) medzi starých ľudí. Kedykoľvek bol konfrontovaný s realitou, vyvolávalo to v ňom zmätok a hrôzu. Bol preňho obrovský šok keď mu zrkadlo ukazovalo odraz postaršieho, šedivejúceho muža, alebo keď uvidel v časopise snímku Zeme z Mesiaca. No v priebehu niekoľkých minút nepríjemné pocity zmizli a on sa zmenil späť na veselého mládenca. On sám totiž nevedel o tom, že má tento problém. 

Bol umiestnený v ústave, kde sa mu lekári snažili všemožne pomôcť, no nič nefungovalo. Jimmy si nikdy nedokázal zapamätať nič nové, hoci občas mal pocit, že mu je niečo známe, alebo že to už videl predtým. Ani po rokoch nenastalo žiadne zlepšenie. 

Zamestnával sa tým, že hral s ostatnými pacientami hry. Bol skvelý v piškvorkách alebo dáme, kde hra trvala krátko. Nedokázal však už hrať šach, pretože si nepamätal ťahy (dokonca zabúdal, že hrá šachy). Postupom času začal pôsobiť veľmi smutne, osamelo. Nemohol si totiž nájsť skutočných priateľov. V ústave ho občas navštevoval brat. Ten sa našťastie veľmi nezmenil, takže ho Jimmy stále poznával, hoci bol vždy prekvapený, ako staro vyzerá.

Doktor, ktorý knihu písal a bol s ním v kontakte začal premýšľať, či sa taký život dá nazývať životom. Dalo by sa povedať, že Jimmy žil prítomnosťou, avšak okamžite na tú prítomnosť zabúdal. Ak nemáme spomienky na náš vlastný život, pocity, nemáme  žiaden dôkaz, že sme tu boli, že sme žili. Človek bez minulosti, bez koreňov, schopný jedine opisovať momentálne nálady a myšlienky. Nedokáže nič vytvoriť, nad ničím sa zamyslieť, iba pocítiť a zabudnúť. Jeho mozog stratil schopnosť vnímať život.

Je tento človek bez duše? Presne toto sa opýtal autor jednej z rehoľných sestier, ktorá sa starala o chorých. Ona mu navrhla, aby ho sledoval, keď je v kaplnke. Vtedy doktor zistil úžasnú vec. Jimmy bol ako vymenený. Dokázal sedieť a vnímať každé farárovo slovo, dokázal bez zmätkov pokľaknúť pred oltárom a prijať od neho sviatosť. Celú omšu bol plne sústredený a dokonca aj po nej vydržal určitý čas zamyslený, čo bolo u neho inokedy nemožné.

Prečo to bolo tak? Ako mohol niekto, kto nedokáže vnímať veci okolo seba dlhšie ako pár okamihov vydržať sústredený na jednu vec a podržať ju v sebe?

Pretože duchovno je niečo, čo nevychádza z nášho mozgu, mysle, ale z našej duše. Tá nemôže byť zničená žiadnou chorobou nášho tela.Áno, je to mozog, ktorý reaguje na podnety z nášho tela, je to mozog, ktorý vytvára špecifickú odpoveď pomocou chémie, vytvára subjektívne prežívanie situácie. Určuje naše správanie, naše myslenie, cítenie. No neurčuje, kto sme. Neurčuje našu podstatu.

Preto Jimmy nikdy nevydržal dlho u psychických/mentálnych činností, ktoré vyžadovali prácu od jeho mozgu. Jeho myseľ bola nenávratne poškodená. Avšak u duchovných činností vydržal dlhšie, naozaj ho dokázali pohltiť, pretože tie nevznikajú v mozgu ale v inom "orgáne". 

Osobne si myslím, že je to krásny, aj keď zároveň aj veľmi smutný príklad toho, že ľudské bytosti naozaj nie sú tvorené iba zhlukom buniek, ale aj niečim viac. Niečím s vyššou podstatou, čo sa nedá vidieť a zrejme ani pochopiť, no dá sa cítiť.

Na záver citácia doktora Olivera Sacksa z príbehu o Jimmym z jeho knihy: 

"Keď som ho po prvý raz stretol, zaujímalo ma, či nie je odsúdený k "humeovskej" ničote, nezmyselnému oscilovaniu na povrchu života, a či existoval nejaký spôsob, ako prekonať túto chorobnú nesústredenosť. Empirická veda mi hovorila, že nie - ale empirická veda, empirizmus, neberie do úvahy dušu, nehľadí na to, čo tvorí a určuje osobné bytie. Možno z toho vyplýva filozofické aj klinické ponaučenie, že aj v Korsakovovi, alebo demencií alebo ďalších takýchto katastrofách, bez ohľadu na rozsah organického poškodenia a humovského rozkladu, pretrváva nezmenšená možnosť obnovenia cez umenie, náboženstvo, dotyk ľudského ducha, ktoré sa dokážu zachovať aj v tom, čo na prvý pohľad vyzerá ako beznádejný stav neurologickej mesačnej krajiny."





Zdieľaj článok na facebooku
9 odoberateľov
Lorgine

!!! Upozornenie !!! Názory používateľky sa často nezhodujú s názormi spoločnosti. Môže to viesť k početným nezhodám a silným pocitom frustrácie či hnevu, ktoré môžu nepriaznivo vplývať na ľudské zdravie. Konverzácia na vlastné riziko.

Komenty k článku

  1. 1
    Luboos

    31 ročný muž
    Piešťany

    SUPER - čítal som podobné knihy a vždy mal s toho môj mozog klaustrofóbiu že je uveznený v lebke. Vedomie, podvedomie, nevedomie. Neuróny - neuroplasticita, všetky tie chemické reakcie. spracovanie podnetov, vlnových dĺžok obrazu farieb fotónov... niekedy sa zamýšľam či stačí ľudský život na výuku všetkého objaveného neobjaveného komplexného aby mohol samostatný človek pokračovať ďalej v bádaní :) napr. čítal som o kvantovom PC aby človek koľko toľko pochopil potrebuje vysokú školu fyziky, termodynamiky, superpozície, všetkých matematík,chémie...
  2. 2
    Vreskot000

    30 ročný muž

    Přesně tak. Moja starka nespoznava starkeho ako jej muza. Mýlí si ho, hovoří ze je to jej otec. Stokrát jej povedal ze je jej muž alemoma kyve hlavou.přišel ku něj pan farář spovedat a podat sv.prijimanie. poznala ho. Plynule sa modlila. Ako vymenena. Pan farar sa jej spytal či vie (pamata si)ako sa vola.bez problemov věděla. Vsetky suvislosti okolo. Plynule sa modli len jeho nespoznava. Je to nějaký neurotický problém, noci osobně si myslím, že nieco před nami asi taja. Nevadi. Chcem povedat tolko ze tvoj příběh je pravdivý urcite..
  3. 3
    Muaykelo

    22 ročný chalan
    Tnava

    Ja osobne si myslím že to bolo preto že na tú spoveď reagoval preto tak lebo to mal "nadrilované" a som sebavedomý v tom že keby ho serióznu vedci podrobili skúmaniu, napr pod magnetickú rezonanciu tak by prišli na nejaké vysvetlenie týkajúce sa nášho fyzického sveta :)
  4. 4
    Johnysheek

    9 ročný chlapec
    ZA (hranicami vsednych dni)

    @muaykelo co v pripade ak by na nic take neprisli? povazoval by si to za sfalsovane ci ich za neschopnych? :)
    a "nadrilovane" ... myslis ze sa pripravoval na to ze dostane tu chorobu a tak si to driloval? (o to skor ze ako alkoholik sa spovede a dalsich veci skor nezucastnoval ako ano a i ak, tak max fyzicky urcite nie "pozorne")

    nevraviac o tom ze nadrilovana moze byt kopa inych veci..

    (a na zaver len ze clanok vravi o omsi/kazni/prijimani, nielen spovedi.. takze o cca 30-60min useku nielen 5min ;) )
  5. 5
    Maangooo

    hrá sa, že má 0 rokov

    Ďakujem :)