Nebaví ma veriť v to, čo iba preludom je..
Nebaví ma hrať sa na silnú, keď som iba obyčajný slaboch..
Nebaví ma byť hrdinom, keď ním nikdy nebudem a ani nie som..
Nebaví ma počúvať tie hlúpe reči, ktorými ma všetci osierate ...
Nebaví ma žiť, pre tých, čo nechcú žiť pre mňa...
Nebaví ma mať priateľov, čo stoja za hovno...
Nebaví ma usmievať sa, keď chce sa mi plakať...ale i tak usmievam sa..
Nebaví ma byť milou a sladkou, keď som úplne inou..
Nebaví ma počúvať tvoje žvásty, zbytočne si hubu nimi trápiš...
Nebaví ma zažívať tie svinstvá, ktoré každý deň bolestivo pociťujem...
Nebaví ma byť niekto, kto ti nestojí ani za milé slovo..
Nebaví ma pozerať sa, že do záhuby dobrovoľne ženiem sa.. prečo vlastne??
Nebaví ma žiť pre niečo, čo mi ubližovalo ale i radosť nosilo...
Nebaví ma pozerať sa, akí „kamaráti“ sme, keď nikdy nimi nie sme a ani nebudeme..
Nebaví ma byť takou akou som, ale som šťastná, že inou nie som..
Nebaví ma plakať, lebo viem, že i usmiať sa cez slzy môžem..
Nebaví ma ísť životom sama, ale vďaka Tebe nebojím sa..
Nebaví ma jestvovať a byť na tomto posranom svete, no odísť nechcem ...
Nebaví ma absolútne nič a zároveň všetko.. a za to všetko vďaka ...
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
miuska26
30. 12.decembra 2008 17:20
ani mna nie..
Napíš svoj komentár