SEN6

Cítim...., cítim chlad.

Zobúdzam sa, pomaly otváram oči - mám trochu strach ich otvoriť.Niečo nieje v poriadku. Ležím na studenej rovnej ploche - nadomnou , traja neurochirurgovia. Šeptajú o tom ako sa všetko podarilo a prehovárajú na mňa ohľadom statusov zákroku o ktorom nemám vôbec poňatia. nevnímam ich je mi to jedno som rád že necítim bolesť a dýcham. Prehovárajú na mňa.. Počujem stále dookola "už to nieste vy" všetko sa podarilo už nieste tým čím ste boli" 

Posadia ma. Už som pozornejší a dávajú mi inštrukcie, ako môžem isť do dverí na pravo a zobrať si odtiaľ čo len chcem. Síce neviem prečo, ale na sále mi nieje príjemne a preto vstávam a vstupujem do dverí.

Zrazu sa mení za stenou sterilné prostredie na drevenú miestnosť. V strede miestnosti je obrovská 2 metrová konzerva umiestnená na výšku. Vedel som že je to práca neurochirurgov. Preto som si ju nevšímal a hľadal niečo iné.

Nič - len som si začal všímať klepot z konzervy, tak som si povedal že ju pootvorím . Vôbec ma nezaskočil jej obsah hneď ako som vydal vytekať červenú tekutinu a kúsky mojich rodičov. nechal som to tak a zrazu som mal pocit veľkého prehľadu nad situáciou, dokonca som vedel, že treba odísť oknom.

A tak sa aj stalo po prekročení okenice som sa ocitol na pláži, tu boli ľudia zoradený paralelne s plážou a zahľadený na západ slnka. Ako slnko zapadlo otočili sa na mňa a hneď sa po mne rozbehli - boli to Vietnamci. Traja ma chytili za ruku a štvrtý vytiahol šrobovák. Opýtal sa ma čo by som chcel vytetovať, niečo vymyslí budem krajší. Nebránil som sa.

Po jeho kostrbatých troch zárezoch prestal... Pozerá na mňa a povedal že ho to už nebaví. Že to už niesom ja. Nato sa pristavila lokálna predavačka a pristúpila ku mojej krčnej žila a nadýchla sa. Tak isto povedala že to už niesom ja. 

Mne to bolo samozrejme všetko jedno lebo som vedel že to už niesom JA.










Zdieľaj článok na facebooku
10 odoberateľov
Luboos

Som kvapka v mori, ako papier ktorý zhorí. V tvorbe srdca hĺbka prázdna, v smutnej múze hŕstka blázna. V realite v rozpakoch, vo sne lieta v oblakoch. Ako symbol sova múdra, nieje vidieť môjho vnútra. Do posledného dňa myšlienku neprizná, že vlastne sám v sebe sa nevyzná.

Komenty k článku