Sama pre seba, so sebou, s vami

Niekedy mám pocit ako keby mal deň len pár hodín a z toho polovicu trvá len moje prebúdzanie do školy. Tá istá pesnička ktorej tóninu tak nenávidím. Ranné fstávanie, počúvanie mami, že sa neviem vymotať, a že zle dopadnem lebo neraňajkujem. Konečne vídem z domu prídem k zastávke a vidím prepchatú "zastávku" plnú ľudí s odmeranými pohľadmi -"čo tu ty hľadáš? " Cesta do školy pozdravenie s mojimi spolužiakmi, ktorí pozerajú a všetci spia. Nálsledné osem hodinové držanie huby a počúvanie výkladu profesorov a profesoriek, ktorých to očividne menej zaujíma ako nás.
A už keď je konečne koniec a ja sa TEŠÍM na cestu zo školy, sadnem na zastávku a čakám. No ale zase niekomu nedá:

"Každý deň sedia len na zadkoch z čoho môžu byť unavený". Ja nehovorím že som vyšťavená a neviem chodiť z toho, aká som zmorená z fyzickej práce. Ale toto fakt nemusím počúvať ešte aj pri ceste domov len preto , že niektori starší ľudia sa nudia.

Konečne je po škole a ja prídem domov a som dosť mimo a to som ešte nepozrela ani len do knihy. Deň mi tak rýchlo prešiel a pritom som ho celý stravila zavretá v škole medzi štyrmi stenami + pár výjazdov do bufetu. A počúvaním ľudí ktorím sa fkuse niečo nepáči.
realita ?alebo je to len pondelok po ťažkom výkende?

Raz túžim ísť niekde ďaleko s ľudmi s ktorími by som fakt bola sťastná, s ľudmi ktorí sú pre mňa tí jediní - tí dôležití. A s nimi prežila veľa pekných zýžitkov a vecí, ktoré by boli každý deň iné.


no nič zajtra utorok ...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu