Prázdno

Smútok halí oči
do strieborného závesu
a smiechu tóny
sa už úzkou chodbou nenesú.

Steny sú chladné
a obrazy prázdne,
pre dušu smútkom zmáhanú.
Okná síce má, no nik nevidí dnu.

Cit zmocnel nedávno...
A šiel každý deň s ľudskými krokmi.
Nenápadne vstúpil ,
do mysle ktorá je zrazu plná
a nevie nájsť cestu k výsledku.

A keď cit odišiel znenazdajky preč,
aj spevavé vtáky stratili reč.
Práve vtedy začali chladnúť steny
a obrazy blednúť.

Oči smútok zahalil
do strieborného závesu
a smiechu tóny
sa už úzkou chodbou nenesú.

Cit druhýkrát netrafil na správnu adresu.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu