Úsmev. Pozdrav. Začiatok kapitoly. Krásne slová, príjemné stretnutia, objatia, ktoré znamenajú viac ako bozky. Porozumenie. Súhra dvoch duší.


Problém. Konflikt. Stretnutia. Už to necíti tak, berie to s rezervou, niečo jej nehrá, ale citom nerozkáže. Hádka. Zas. Ďalšia. Krok vedľa. Z tvojej strany. Uvedomenie si toho, čo je priorita, uvedomenie si toho, že dva je viac ako jeden.

Súhra. Konflikt. Zmierenia. Bozky. Objatia. Krásne večery a zničujúce hádky. Výčitky. Slzy a opäť bozky.

Zlom. Pravda bodla, zničila. Všetko. Pád. Objatia ani bozky už nepomôžu. Už to nie je jej chyba, chronologicky to nesedí. Láska nie je to jediné na čom záleží.

Nezáväzné stretnutia. Objatia. Znova cíti nádej. Živí ju, nádej je dôležitá, rovnako ako dôvera, ktorú sa pokúša znovu nájsť. Výčitky pokračujú. Klamstvá nevníma, nechce ich vidieť. Dúfa. Príliš. Potkla sa opäť.

„Ahoj Karol, môžeme sa stretnúť, chcela by som sa porozprávať. Okej, počkám tam, vieš, ale mne je všetko..och, konečne sa necítim ako medzi dvoma mlynmi, cítim pokoj, som v pohode, nemám ani len energiu sa hádať“, krátky telefonát, v ktorom sme sa dohodli na stretnutí, nečakanom, ako v mojom prípade skoro stále. Nafajčená osôbka, po toľkom čase, znovu raz, príjemné pocity ľahostajnosti, nadhľad nad svetom, ktorý zrazu nebol taký pes a neprial len tým sviniam.

„Zlato ahoj, čakáš dlho? ....Počkaj, sem poď do svetla..“ pol minúty ticha, sklamanie v jeho očiach, možno aj zúrivosť, hnev „ty si nafajčená“. Reakcia typu „Nekrič po mne, som a čo má byť? Ty si bol koľkokrát? 11 rokov to robíš a to je v pohode, aj ja potrebujem uletieť z tohto cvokhousu.“ Výkriky, hádka, objatia, porozumenie, sľuby, dôvera, to všetko..všetko, čo kedysi chýbalo, vlna nádeje, v krajší zajtrajšok, keď si po dlhom čase zlepili pery k sebe. Krásne slová, to, že činy absentovali, ako popravde skoro stále, bolo v tomto prípade úplne vedľajšie. Krásnych pár dní. Ako kedysi, bez hádok.

*On chce z toho von, chce raz byť môj jediný chlap, založíme si raz rodinu. Bez trávy, bez svinstiev. Bez všetkého. Len tak. Spolu. Z lásky. Ak to tak nebude, ukončíme to.*

Moje zlaté naivné dievčatko. Chlap nasľubuje všetko možné i nemožné, keď bojuje o to, čo odchádza. A toto je presne ten typ chlapa, pre ktorého sú to jediné, čo má manipulácie, výčitky a drogy. Vidí síce TVOJE chyby, ale sebe od nosa nedovidí. Zlatko, uvedom si to.

Dala si dohromady dve a dve, pretože vieš rátať. Na(ne)šťastie nechýbala v škole, keď sa to učili. Niečo, niečo jej vravelo, asi logika, že predsa len celá pravda nebola vyslovená. Overila si to. Priznal to. Nebolelo to. Jeho. Jej sa nanovo zrútil rozprávkovo vystavaný svet o úprimnom vzťahu bez klamstiev. Tras. Prázdno. Nespavosť. Návrat nazad. Blackout. Dočasné prekonávanie seba samej.

„Lenka, o deviatej prídem pred vás, stretnime sa.“ Ani svätý nevie, čo od toho očakávať, ja už nečakám. Karol by oklamal aj sám seba a uveril by tomu, pre jeho vlastné pohodlie a potešenie. „Ahoj zlatko, zájdeme do tesca, mám chuť na cukríky, chcem balzam na pery a tak..“ po týždni nevidenia sa, je jediné trápenie balzam na pery a cukríky. Konflikt pre neho nie je podstatný.

„Zlato, vieš, ja som húlil.“ Facka. Nie tá fyzická. Psychické zabolia viac. Hlavne ľudí, ktorí v tom pár dní žili a pripravovali sa na najhoršie a keď to nakoniec prišlo prekvapilo a zabolelo to ako keby na ranu nebolo pripravenosti. Záchvat. Triaška. „Leni, idem si zapáliť“..sledujem, ako vystupuje z auta, keď je konečne vonku, podvoľujem sa plaču, prehrala som boj. Vyhrážky. Nie moje. Jeho. Odchádzam, potrebujem aby kyslík opäť našiel cestu do mozgu. Vidím ako jeho auto odchádza. Nebojujem. Vyťahujem mobil. Volal. Písal. Hnusnú správu, na ktorú napriek tomu odpisujem. Vchádzam do bytovky, zmrznutá, nakoľko teplomer dlho neukazuje plusové hodnoty. Mobil. Zas zvoní. On. Je pred panelákom. Uplakaná výjdem. Znova počúvam tie isté výčitky, znova počúvam dokola to isté, čo som počúvala posledné dva roky. Ako za všetko môžem ja sama, ako je všetko moja vina. Odpovedám len „raz snáď budem s niekým, kto nebude závislý“, na tieto slová Karol reaguje len zdvihnutím kútikov a strohým „okej, ja pôjdem“. Bez slova sa zoberie, nasadne do auta a odchádza.

Ty už bojovať nevládzeš. Dala si za ten čas maximum a aj tak to nestačilo. Na viac nemáš. Sedíš. Dofajčievaš cigaretu. Postavíš sa, prejdeš pár metrov a zapáliš si ďalšiu. Dohorí. V plači. Keby vedela cigareta plakať, plače s tebou. Vchádzaš naspäť do bytovky. Čakáš, dúfaš. Si nepoučiteľná. Nič sa nedeje a tak sa nakoniec pristihneš pri odomykaní bytu a zabalení sa do deky v posteli. S plačom. Je to tvoj najlepší kamarát. Znova zazvoní telefón. On. Overuje si, či si prišla v poriadku. Hádka, prerývaná záchvatom v ktorom si s prekonávaním samej seba poslednú hodinu.

Nemáš na to. Nie si dosť dobrá. Nevieš to akceptovať. Chápem, prešla si si tým. Bola si v tom, žila si to. Dostala si sa z toho. Nie je problém prestať, problém je ostať čistým. Dokázala si to. Trápne štyri roky si bojovala sama proti sebe inými zbraňami. Rovnako nie je problém padnúť nazad. Vyskúšaj, zistíš. Budem ťa tým strašiť, kým sa nepodvolíš. Toto nie je skúška vašej sily v páre. Toto je skúška teba, či to dáš. Či vykryješ. Dopredu viem, akú to bude mať dohru. Ale bojuj, možno sa mýlim. Nádej a šancu máš dovtedy, kým do toho nepadneš. Budem ťa sledovať a držať ti palce. A na neho dám pozor. Viem, že ti je milý. Rovnako ako viem, že si praješ preňho krajšiu budúcnosť. Avšak za ňu ostáva zodpovedný on sám. Tak isto ako ty za tú svoju. 

 Blog
Komentuj
 fotka
aventine  18. 1. 2016 02:05
To co to preco sak co vam jebe.. Ked ho lubis tak ho neopustaj pre chujoviny co ti idu v hlave. Bo tie pojdu furt.
 fotka
acvd43xa7w  18. 1. 2016 13:54
ver mi, je to tak lepsie.
presla som si tym.
ak chces pokecat, napis
 fotka
lucinka7  18. 1. 2016 14:56
@aventine kiež by to boli len chujoviny
@acvd43xa7w ja aj viem, že je to tak lepšie aspoň pre mňa, len to príde ako nekonečný príbeh, stejne so smutným koncom, od ktorého sa nedá odstrihnúť skôr ako jeden zomrie... no toto bola silná metafora -.-
 fotka
aventine  18. 1. 2016 16:16
ale laska nie je logicka.. pri nej rozum treba nechat vypnuty alebo aspon utlmeny, lebo sa moze stat ze raz v sebe uz nenajdes ani kusok citu a to je myslim vacsi problem nez vzajomne obvinovacky kto sa kedy sfajcil. dokonali partneri neexistuju.
 fotka
bekysblog  18. 1. 2016 22:47
@lucinka7
Určite si sa rozhodla správne. Láska časom mení svoje podoby, objatia a bozky vydržia len na čas. Možno teraz by sa to dalo takto zvládnuť, no neskôr budeš potrebovať vedľa seba zodpovedného človeka a oporu, nie človeka, ktorého treba vychovávať a ktorý ti bude klamať.
Viem, že to bolí, no držím palce, aby si to zvládla a našla pre seba lepšieho človeka
 fotka
savvym  19. 1. 2016 02:54
presne, ak nie je teraz pripraveny a nevie bojpvat, necakaj, ze sa zmebi, ludia sa nemenia az tak rychlo a len kvoli par zazitkom, ktore tebou zamavaju
Napíš svoj komentár