Stretla človeka. Na mieste, kam chodieva väčšina deciek, ale aj starších chlastať aj huliť. Samozrejme, že aj pokecať, to najčastejšie ide popritom. Ten človek jej bol kedysi kamarátom alebo lepším známym. V časoch, keď si ešte myslela, že slovo kamarát má aj nejaký hlbší význam.
Stáli, sedeli, pili nejaké nealko a kecali. O živote, o okrajovom živote. Bol s pár ľuďmi, svojimi známymi, rovnako ako ona so svojimi. Pár ich bolo aj spoločných. Z časov, keď prežívala aj v ich svete. Nebola ako oni. Možno čiastočne, ale vedela, kde má medze. Nevidela smer, len vedela, že to smerom nie je. Mala ich rada. Prirástli jej k srdcu. Teda k tomu kúsku kameňa, ktorý má uložený kdesi v hrudi. Neskôr sa s nimi stretávala čoraz zriedkavejšie, postupom času zriedkavo.
Vedela, že má problémy. Rovnako vedela, že klame. Aj keď mala pocit, že k nej bol úprimný. Pocit. Rozišli sa kvôli tomu s priateľkou. Nebolo to prvýkrát a rovnako to nebol mesačný vzťah. Vadilo jej, že klame. Hlavne, že klame o drogách. Vždy hovoril, ako sa chce zlepšiť, ako už nebude huliť. Ako, keď huliť chcieť bude, spýta si povolenie. Málokedy si ho pýtal. Hulil často. Rozchod ho zlomil. Nečudujem sa mu.
Stál oproti mne, vedľa kamaráta a smial sa. Možno len vyškieral. V ruke držal nejaký papierik. Na prvý pohľad vyzeral ako potvrdenka z banky. O výbere alebo vklade. Podišla som bližšie. Pár perom napísaných čísel. Cena, suma. Chodí do záložne. Kvôli prijebanej tráve rozpredáva hmotné veci. Zlato, striebro, náramky. Za pár eúr. V ten deň tam nebol prvýkrát. Ešte bol na to aj hrdý. Kvôli sprostej marihuane predáva ako s hrdosťou zahlási vlastné veci. Nikomu ich neberie, ani nekradne. To by ho malo ctiť. Za debilný gram sa platí 10 eur. Väčšinou. Áno, musí mať aj trochu šťastia, aby bola lepšia a nie seno. S tým však po toľkom čase problémy nemá. Po dlhšej dobe sa s odberateľa a dílera stanú ľudia, ktorí sa prvoplánovo neklamú. Čiže o kvalite materiálu klamať nebude, neskúsi ho ojebať, lebo vie, že by to pre neho bolo poslednýkrát. Dílerov je mnoho a takmer všetkým chodí zelené z našej úžasnej metropoly. Takže chalanovi to môže byť jedno. Ak sú peniaze, bude aj tráva. Ak peniaze nie sú, tráva nebude. Jednoduchá matematika.
Serie ma to. Serie ma, keď vidím ako si ľudia, ktorí majú život už bez toho dosť dojebaný, ničia ešte aj zapredávaním (zatiaľ drobností) kvôli grassu. Nehovorím, že súdim ľudí, ktorí hulia. Na to práva nemám. A zrejme by som si kus srala do huby. Ale to, čo robí ho stiahne ešte hlbšie ku dnu.
Serie ma to, pretože viem, že má na viac. Pretože nadáva na rodičov. A robí toto namiesto toho, aby si šiel cestou, ktorá z neho urobí niekoho lepšieho, niečo viac. Niekoho, kto si bude môcť povedať, že je lepší ako jeho rodič. Medzi závislosťami nie sú rozdiely. V čom je lepší hulič od alkoholika ? Alkoholik od hráča závislého na automatoch ? Hulič od násilníka?
Ale každý je tvorcom svojho šťastia a ak je toto to, po čom túži. Možno nevidel iný smer. A možno ho nevidí teraz. Ľudia zvyknú stratiť svoju čiaru. Môže sa stať, že ju opäť nájdu aj sami. Len niekedy je na iných, aby im ju pomohli nájsť. Aby sa niekto taký našiel. Sme len primitívni ľudia. Nie všetci majú rovnaké množstvo šťastia a ani rozumu. Môžeme si pomôcť. Aspoň sa snažiť otvoriť im oči, zázraky nespravíme. Možno si po rozhovore otvoria oči. Možno si otvoria oči, keď už bude neskoro. Možno ich neotvoria nikdy. Ale za pokus stojí takmer všetko. Prosím, nech si uvedomí, že má na viac. Že takto skončiť nemá. Nech otvorí oči. Aj keď to bude bolieť.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
@otvoreneokno
ďakujem, že si mala nervy čítať to celé. Neviem asi je to o ňom, o mne, o realite a o každom, kto sa v tom nájde. Najbližšie skúsim viac členiť, ak sa to potom lepšie číta
Pravdu si kvôli tomu veľa ľudí odmieta pripustiť. A možno ani neexistuje.
A čo je správne si určujeme sami, ale ja nechcem, aby skončil spôsobom, k akému má namierené. Myslím, že ty si sa rozhodla správne, ale to sa dozvieš až z odstupom času. Keď veríš, skutočne veríš tomu, čo robíš, to by mala byť správna čiara. A nepozerať sa na to, čo hovoria iní, majú rovnaké právo robiť so svojimi životmi vlastné kroky ako ty.
A to svetlo v tme, viem o čom hovoríš, alebo viem aspoň po svojom, a tiež trvalo...a dodnes si nie som istá. Možno ide o to, čo robíme pre ostatných, nie pre seba. Tešiť sa z maličkostí. Rovnako som sa dlho videla ako kurva a každý mi to vyhováral. Verila som tomu Dnes neviem kto som a snáď je to tak zatiaľ správne
ďakujem, že si mala nervy čítať to celé. Neviem asi je to o ňom, o mne, o realite a o každom, kto sa v tom nájde. Najbližšie skúsim viac členiť, ak sa to potom lepšie číta
Pravdu si kvôli tomu veľa ľudí odmieta pripustiť. A možno ani neexistuje.
A čo je správne si určujeme sami, ale ja nechcem, aby skončil spôsobom, k akému má namierené. Myslím, že ty si sa rozhodla správne, ale to sa dozvieš až z odstupom času. Keď veríš, skutočne veríš tomu, čo robíš, to by mala byť správna čiara. A nepozerať sa na to, čo hovoria iní, majú rovnaké právo robiť so svojimi životmi vlastné kroky ako ty.
A to svetlo v tme, viem o čom hovoríš, alebo viem aspoň po svojom, a tiež trvalo...a dodnes si nie som istá. Možno ide o to, čo robíme pre ostatných, nie pre seba. Tešiť sa z maličkostí. Rovnako som sa dlho videla ako kurva a každý mi to vyhováral. Verila som tomu Dnes neviem kto som a snáď je to tak zatiaľ správne
3
Páčia sa mi tvoje názory, no neviem, či páčia je to správne slovo, ale rozhodne sa s nimi stotožňujem.
Ale aj tak si myslím, že zrovna mňa najviac ubíja to, keď nevidím do budúcnosti. Z drogami som to vidieť nemusela, nevedela, nechcela, ale triezva hlava málokedy vie prehliadnuť niečo také dôležité ako budúcnosť, v ktorej je len a len neznáma, či práveže ťažko známa tma.
Ale aj tak si myslím, že zrovna mňa najviac ubíja to, keď nevidím do budúcnosti. Z drogami som to vidieť nemusela, nevedela, nechcela, ale triezva hlava málokedy vie prehliadnuť niečo také dôležité ako budúcnosť, v ktorej je len a len neznáma, či práveže ťažko známa tma.
4
@otvoreneokno
páči sa Ti, že niekto rozmýšľa kúsok ako ty ? Čím ďalej, tým viac mám pocit, že nás je väčšie množstvo ako som si myslela.
Budúcnosť bude len taká, akou si ju mi spravíme. Nevidím ju, a možno sa jej aj bojím, nepripúsťam si to. Na droge si neuvedomuješ budúcnosť, ani prítomnosť, pri dojazde si častokrát uvedomíš všetko v násobkoch. Snáď netreba rozmýšľať, len kráčať.
páči sa Ti, že niekto rozmýšľa kúsok ako ty ? Čím ďalej, tým viac mám pocit, že nás je väčšie množstvo ako som si myslela.
Budúcnosť bude len taká, akou si ju mi spravíme. Nevidím ju, a možno sa jej aj bojím, nepripúsťam si to. Na droge si neuvedomuješ budúcnosť, ani prítomnosť, pri dojazde si častokrát uvedomíš všetko v násobkoch. Snáď netreba rozmýšľať, len kráčať.
5
Je v tom istý kúsok sympatií, keď niekto vie, ako sa cítim bez toho, aby mi to vravel so smutnými rečami a očami, potľapkaním po ramene.
Snáď. Veď vlastne nám ani nič iné neostáva.
Snáď. Veď vlastne nám ani nič iné neostáva.
6
@otvoreneokno
Myslím, že nemôžem vedieť ako sa cítiš ty. Len viem, čo som cítila ja. Hlavne keď som sa presviedčala, že cítiť nedokážem
Vždy máme na výber, ale asi sme si už vybrali..
Myslím, že nemôžem vedieť ako sa cítiš ty. Len viem, čo som cítila ja. Hlavne keď som sa presviedčala, že cítiť nedokážem
Vždy máme na výber, ale asi sme si už vybrali..
Napíš svoj komentár
Pravda vždy bolí, ja som to ale predsa len so zaťatými zubami spravila a aj tak som stále stratená ako pivo medzi abstinentmi.
Kde je tá správna (nie biela) čiara? Odtrhla som sa od všetkého, pretože všetci ukazovali na mňa prstom a vraveli, že je to kvôli tomu a onomu.
A aj tak nevidím to svetlo v tme, akurát tak mám viac času rozmýšľať nad tým, aká som skurvená kurva. :/