a tak znovu padame.sme len ubohe ludske bytosti..sklucujuce pocity viny zenu nas ciahnut az na dno svojich sil..a nadej v myslienku navratu spet..do radosti vsednych dni zivota..ktory nam teraz plynie pomedzi prsty zda sa byt nemozna.No vyliat si pocity potreba citit pochopenie..vedomie ze prichadza odozva z druhej strany k nam..spet..ze sme potrebni..ze tu nie sme len tak..ale mame svoj zmysel..to je v kazdom z nas..prezivanie vsednych dni..na plno..krasna predstava..no casto sa stracame v tej sednosti prave my svet A JEHO DOMINANTnosz jeho obrovskost nas pohlcuje az nas absolutne pohlti do seba..a my zabudame na povodnu myslienku..

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár