ani neviem preco ale suhra dnesnych okolnosti a zazitkov ma primnela k tomu napisat nievco konecne uz aj sem..paci sa mi sentimentalne balancovanie medzi realitou a fikciou..paradoksom v tejto na prvy pohlad abnormalnej situacii vyjadrujucej moje vnutorne pocity..zakorenene niekde hboko v utrobach mojej duse bolo ze by som mala uz davno spat..ale ja vobec nie som unavena..odobrat sa do rise snov a zazit to opet..to co vcera...neopakovatelny moment..snivalo sa mi s nim..rano sa zdalo byt krajsie..a cely den som na neho myslela..pozerala som sa na jeho fotky zazvukov nasich spolocnych piesni..a v tom som potrebovala kricat..utiect prec..a pocut len ticho nicim nerusene krasne ticho..a tlkot mljho srdca..a citit vsade spomienky naneho nechat volne prudit myslienky vyliat si pocity..plakala som..robim to este stale..je to uz davno co sme sa rozisli..zlomil mi srdce..podarilo sa mi zahojit tu jazvu.bolave miesto na mojej dusi..ktore zufalo hladalo odpoved..pochopenie..no vsade bola len uzkost...a teraz ju rozrivam opet otvaram..a nicim...myslim na neho..

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
kaylee  6. 8. 2009 23:41
viem ako ti je tiez som mala este pred mesiacom taketo stavy. a dnes uz ani neviem kto to je a nechcem s nim mat nic spolocne. drzim palce /nemozem si odpustit oblubeu hlasku mojej byvalej matikarky-nezufaj zlaticko horsie bude/
Napíš svoj komentár