stromov. Iba sa
prehŕňa pieskom.
Poludňajšie slnce ho
prebodáva.
Spieva svoju kvílivú
melódiu, ktorú
naučil sa.
Od koho?
Svoje nálady pretavuje
priam v umenie,
stavania
pieskových hradov.
Rozbúra ich ako
sa mu páči.
A zároveň uväzní
ťa.
A keď pretečie tvoj
čas a spomenie si,
odkryje tvoje kosti
a dušu odveje do neba.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár