Nedokážem sa sústrediť na jednu vec, všetko, čo chytím do ruky, pokazím. Všetko, čo chcem spraviť dobre nakoniec vypáli úplne naopak...
Začínam byť z toho zúfalá. Nechcem byť takáto. Chcem byť to lussatko, ktorým som bola predtým.
Nie, že by sa mi posledný týždeň nepáčil, páčil a to veľmi. Ale nedokážem žiť s pocitom, že vždy, keď sa pri mne objaví, vždy keď naňho pomyslím (čo sa v poslednej dobe stáva dosť často), vždy sa stane niečo, čo neočakáva.
Pomaly začínam prichádzať na to, že pri ňom strácam aj tie posledné zvyšky tak ťažko získanej dôvery v seba samu. Som neistá aj v tých najbežnejších veciach, a to ma úplne vykoľajuje a privádza do ešte väčšej neistoty, než v ktorej som teraz.
Som zmätená zo všetkého, čo sa okolo mňa deje, pretože to nemám pod kontrolou. A ja potrebujem mať veci pod kontrolou. Potrebujem mať aspoň jeden záchytný bod, ktorý by bol stály a nemenný.
Len kde ho hľadať?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár