Mám snaď na čele : Dnes môžete na mňa kričať ?

Ozývam sa Vám znovu, ale ak čakáte krááasny, optimistický článok, tak čakajte ďalej.tento taký nebude, možno preto, že mi vyprchal všetok optimizmus a možno, preto že optimistické články píšem len vtedy keď je aj počiasie kráasne slnečné, čo v tomto prípade tak nevyzerá.Aspoň tu nie.Mraky zakrývajú slnko, tak ako zlá nálada zakrýva môj úsmev, ktorý sa zahalil hned od rána.A čim to začalo?V škole sme dostali zaujmavú ulohu.Napiecť chleba z receptu ktorý máme k dispozícii.Mama si ho preštudovala a našla na ňom chyby, čiže chlieb po dokončení bude chutiť ako sládka nechutnosť, ale to nevadi, teda nie učiteľke.Mojej mamine zjavne áno, pretože rozmýšľa hneď nad uprávou receptu, lenže učiteľka upravy nechce.Varovala nás pred nimi...a ak to varovanie neuposlúchnem moja známka bude vyzerať na päťku čo mi nepomôže...Samozrjme že už som mala aj pár hádok a nedorozumení a tak teraz čokolvek urobím stihne ma krik.Môže to byť i maličkosti, tón mojich rodičov nie je iný ako len šomranie a podobne...čiže teraz tu sedím, píšem blog a mám pocit, že na čele mám centrofixkou napísane :dnes na mňa môžeš kričať...

Ďalej čo mi na nálade nepridáva je aj to počasie,síce je teplo, ale slnko ako keby naschvál sa schovala za mraky a nie a nie vyliezť.

proste je tu toľko vecí, ktorých ma robí nervóznou.Toľko vecí, z ktorých sa mi chce plakať viac ako sa usmievať...

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu