Nie som alkoholička, no predsa pijem.
Pýtaš sa ma prečo? Odpoveď si Ty...
Ako môžem nežiarliť na vzduch, ktorý vdychuješ?
Ako môžem nežiarliť na nápoje, ktoré piješ?
Chcem byť súčasťou tvojho každodenného bytia
a aj táto ´maličkosť´ mi nie je dovolená.
Nie som venuša, no predsa ťa priťahujem.
Nie som prítulná, no predsa sa ti prituľujem.
To krásne, čo spolu prežijeme, je na nezaplatenie.
To krásne, čo spolu prežijeme, je pre naše potešenie.
A predsa všetky krásne veci raz musia skončiť.
Končia, keď deň privíta noc.
Končia, keď týždeň skončí svoju moc
a vystrieda ho mocnejší.
Tak je koniec iba dočasný
a opäť krásne veci nastolia
voľný priebeh prelínania Tvojich a mojich molekúl...
Striedajú sa cez deň
striedajú sa cez noc.
Striedajú sa pri našich vzdychoch, kedy si predávame svoje telá
a kupujeme rozkoš spätú s láskou,
ktorej bráni len jediné.
Bráni tomu nepriateľská diaľka...
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
cert861
15. 12.decembra 2008 19:53
uau. tak toto sa mi fakt páči.
Napíš svoj komentár