Už veľakrát som sa spýtala samej seba, že prečo práve sebauvedomovanie je také tajomné a zvláštne. V tom pocite si želám vyletieť z kože a byť v inom tele. Po tomto som túžila už dávno. Spytujem sa, prečo práve ja? Túžila som byť niekým iným. Niekým, kto by mal pravú lásku na blízku a nikdy viac by som nezažila ten zdrvujúci pocit samoty.
Ako dni ubiehali, slnečné lúče skenovali ľudí od hlavy po päty. Slnko vystriedal Mesiac a ten skenoval sny. Po pár dňoch sa mi naskytla príležitosť vyskúšať nový objav. Lenže stretávka nedopadla veľmi pozitívne, no nie z mojej strany.
„Ja to nechápem. Skús mi to len vysvetliť.“ „Ako sa teraz pozriem do jej krásnych očí? Nedokážem klamať a keď sa ma spýta, nedokážem jej odvetiť lož!“ povedal so slzami v očiach. Už som pochopila. Lenže on netušil, čo mi tým spôsobil. Múmia ožila! Možno sa z múmie stane beštie ale to sa ešte uvidí. Lenže on mi podkopal moje morálne základy! Mala som pocit, že bude potrebovať moje slzy. „Ty za to nemôžeš, nemusíš sa nad tým trápiť.“ Chcela som to brať chladne, no nedal mi na to príležitosť, mala som možno len pár sekúnd chladnosti. Bola som na odchode, ale ... „Počkaj, neodchádzaj! Chcem, aby si sa nad tým naozaj netrápila dobre? Nie je to tvoja vina. Chcem, aby si sa mala dobre a aby si sa netrápila.“ „Dobre, nemusíš sa báť“, zaklamala som.
To akoby mi ešte prikázal, pretože to bol prvý človek, o ktorého som začala mať záujem. Svoj mumizmus som iba vďaka nemu prekonala. No nestala sa zo mňa beštia, ale bola som ňou predtým. Veď som konečne mala o niečo záujem! Už mi nebolo všetko jedno a ukradnuté. Len som bola zvedavá ako dlho mi to vydrží. Prežila som s ním zopár eroticky ladených nocí, a neskôr sa to stalo! Taký istý zlom! Akoby nestačilo to, že som sa pri spomienke na neho roztápala! On bol mojou tichou vodou, čo brehy myla. Presne tá zmena z múmie na to, čím som sa vďaka nemu stala, ma priviedla na odmietnutie. Dala som mu návrh, nech sa rozhodne. Na výber mal mňa a porozumenie, ale odmietanie s inou. Zázrak! Nevybral si ju, ale mňa!
Keď sme sa budúci deň stretli, položil mi zopár otázok. No ja som bola mimo! Ešte som nepredýchala celkom to, čo sa stalo deň predtým. Bolo toho na mňa moc a všetky myšlienky sa mi hmýrili v hlave ako zlé červíky. Ubehol rok. Stále sme boli spolu. No hádky kvôli zbytočnostiam nájdu svoj koniec. Pevne som v to dúfala a vyzeralo to tak, že už skončia. No Peter chcel vedieť, čo bude ďalej. Nevravím, že som nebola zvedavá, práve naopak. Lenže niekedy je lepšie zaklamať, pretože pravda niekedy bolí. Ale moja zvedavosť potrebuje vedieť pravdu.
U veštkyni sa odohrávalo odkrývanie záhad tajomne! Moje fotky sa usmievali v jase sviečok a Peter pozorne počúval: „Nemôžem vám prezradiť toho veľa, lebo vaša priateľka sa nechce ukazovať na svetlo. Nie je zlá osoba. Ale vidím, že je tu nádej! No nemyslím nádej pokračovania vo vašom vzťahu. To či budete spolu sa dozviete vo vývoji. Záleží to len od vás oboch. Viac vám už naozaj nemôžem prezradiť.“ Peter jej nechal vypýtanú čiastku a ako správny gentleman jej nechal pár drobných ako prepitné.
A čo ja? Ja som mala také stavy, kedy som kráčala a zemská príťažlivosť ma ťahala na jednu stranu. Len dvakrát sa mi stalo, že som skoro stratila rovnováhu. Myslela som si, že to mám z nedostatku spánku alebo zo stresu. No meškalo mi to! Bola som si na viac ako 70 % istá po stretnutí s Petrom, že tá nádej bude malý zázrak. Náš malý zázrak...
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ivlu
29. 10.októbra 2008 23:40
Nebolo to zlé, ale tá Tvoja dľa Teba lahšia poviedka bola oveľa lepšia.. Vcelku je to lepšie ako predchádzajúci slabý text, ale boli aj lepšie. V niektorých vetách používaš zaujimavé výrazy, ktoré dávajú celému útvaru zaujimavý podtext. Dal by som 3hviezdičky
2
fíha...no trochu asi aj nechápem. A je to ozaj skutočné??? také zamotané...
Napíš svoj komentár