Navrhla by som sa na Nobelovu cenu za odhodlanosť - odhodlanosť prvých kolonizátorov Ameriky, ktorí sa museli predierať divočinou. Vlasne samotná AMerika by ma na tú Nobelovku navrhla.

Moja excentrická fascinujúca neprebádaná divočina.

Ako žiť s bláznivou kombináciou najstaršej najinteligentnejšej najuvedomelejšej duše na svete a infantilného hyperaktívneho pseudoretarda? A ešte k tomu každodenná trýznivá dávka nostalgie...

"Ja aj odmietnem s tebou chodiť po obchodoch, poviem našim, nech sa k tebe chovajú jak supi, aj vlasy si nechám narásť, len nech už nemáš tú nostalgiu..."

Toľko toho pre mňa robíš, a ja chytím amok len pre to, že neviem prijať tvoju výstrednosť. Ale prečo si chvíľu stelesnenie všetkých cností, ktoré som hľadala a o chvíľu sa pýtaš dedka, čo smrkajú potápači po vynorení?

Prečo si raz môj guru, vzor, vodca, ochranca a druhý raz sopľavé nezvládnuteľné egocentrické decko s Tancom svätého Víta?

Ako mám žiť s osobou, s ktorou v jednu chvíľu prežijem najúžasnejšie milovanie v mojom živote a na druhý deň zapotí, že nech nemám deti, lebo ich nebudem mať čím kojiť?

Kde je ten elegantný Al Capone s cigaretkou v distingvovaných ústach, pred ktorým sa mi podlamujú kolená, keď mám pred sebou hurónsky sa rehotajúceho pošahanca, z vlastnej vôle robiaceho zo seba primitívneho nevyspelého jedinca pred svojou matkou?

Jasne, dobre vieš, že zbožňujem tvoje "pod*ebávky" (čiže pseudourážky) a podivný zmysel pre humor, a aj tvoju extrémizmus spojený s radikalizmom (anarchistov treba), ale 4x opakované vtipy prestávajú byť vtipné (viď sny so svišťami a otázku o soploch potápača). Chápem, že chceš ukazovať všetkým našu jednu vlnu, ale nezabúdaj na to, že naša jednovlna je založená na humore, ktorý je INTERNÝ. Čiže výsledný efekt vlastne nie je efektný a vôbec nie vtipný, iba sa utvrdzuješ v pozícii mešugeho.


Mojim celoživotným údelom je stále robiť z neotesanca človeka. Jedného človek naučí umývať sa, druhého musí učiť socializácii. No trest za moje hriechy.

Jednu tvoju povahovú tvár zbožňujem a priviedla by som si ju bez obáv pred oltár. Pred druhou by som sa v spoločnosti najradšej skryla pod stôl.

Godfather Vs. Činčil.

Asi milujem len jednu časť teba a nie celok.


A to je chyba.

Pane Bože, prosím daj mi silu a dodaj mi odvahu milovať ho celého.

 Blog
Komentuj
 fotka
candy36  27. 5. 2013 21:38
Z časti ta chápem a mám to podobne ale ten môj už aspoň trochu dospel...
Napíš svoj komentár