Znudene som dvihol oči a pozrel som sa do späťáka. Klient mal zavreté oči a hlavu mal opretú dozadu na sedadlo lebo opierka hlavy chýbala. Hlavou mi prebehla šialená myšlienka. Našťastie sa prebudil a zachrípnuto ma vyzval aby som zastavil. Prečo nie? Náš zákazník, náš pán. Hodil mi na predné sedadlo päťdesiatku a s námahou vystúpil. Vzal som s úsmevom bankovku a len čo klient zabuchol dvere, z úst mu vytryskol obdivuhodný stĺp. Ktovie odkedy v sebe držal tú beštiu.
Šliapol som na plyn no vzápätí mi niečo pobúchalo po kapote. Chcel som toho šoumena odpálkovať preč, nech mi to tu celé nezapacká avšak dvere otvorila postaršia, celkom milo vyzerajúca dáma. Vraj či by som ju nezviezol domov. Nuž privolil som. Najprv si začala ukladať tašky tak, potom zas naopak. Samozrejme že som jej mohol pomôcť s taškami a uložiť ich do kufra, keby nebol pokazený. Tak som ju nechal. Ona predsa sama najlepšie vie, ktorá taška má byť ako uložená. Keď to zvládla nasledovalo nastupovanie. Vzhľadom na jej objem to bola ďalšia výzva. A nie len pre ňu, ale aj pre mňa. Musel som niečo urobiť. Zapol som rádio a spustila sa moja obľúbená skladba. Akoby to rádio presne vedelo, čo práve potrebujem. Aj keď je pravda že rádio zapínam len v takýchto situáciách a toto je prvá skladba na CD.
Konečne sme sa pohli. Netrvalo dlho a autom sa začalo ozývať "sweet child o mine" čo ma okamžite dostalo do tranzu a a ruka mi sama skočila na ovládač hlasitosti. Stará pani už od začiatku sedela ako na ihlách no prejavila sa až teraz. Samozrejme že som ju odignoroval. Predsa to famózne sólo som si nemohol nechať újsť. Prosila ma, ba dokonca núkala mi aj cukríky (priznávam, na chvíľu som zaváhal, no gitarista ma zachránil), vytiahla čokoládu, nič. Potom prešla aj ku peniazom. Tak som jej musel rázne a stručne vysvetliť, že nieje možné aby som to vypol.
Na desať sekúnd utíchla, ale to len na to aby chytila druhý dych. Babka začala preklínať. Spočiatku mňa, čo by ani tak nevadilo vzhľadom na to, že s týmto aspektom sa stretávam stále. Minimálne pri každom druhom zákazníkovi. Azda len tá dievčina ráno trochu narušila tú postupnosť.
No babka sa pustila do gitaristu. Vraj ho vyvrhlo samotné peklo a je to služobník diabla so satanovým nástrojom. Toto už teda prehnala. Spustila sa taká kanonáda výmeny názorov, akú tento taxik ešte nezažil. Vlastne, take niečo som nezažil ani ja. Vtom skladba utíchla a my s ňou.
Božské ticho nastalo. Ale ja som vedel čo bude nasledovať. Gitara. Vzápätí sa pridala ďalšia ktorú doplnil dlhý vysoký výkrik ďalšej. Zaznel hlas speváka a ja som bol opäť jasný. Out ta get me ma úplne pohltila. V spätnom zrkadle som si všimol ako sa babke zrýchľuje dych. Už už sa nadychovala a vtedy som to stopol. Haaa...ale som s ňou vybabral. Stihla zo seba však ešte vypustiť že spevák má hlas ako keď stovka potkanov piští na rozžeravenom plechu. Spočiatku bol mój zamer taký, že jej vysvetlím čo je to riadna muzika, som predsa kresťan a nevedomých treba poučovať alebo tak nejak sa to píše v biblii. No po tejto vete...dostala ma..nevedel som nájsť slová. V hrudi sa mi niečo začalo diať. Rozhodne nič dobré. Srdce začalo stvárať divné veci a zakrútilo sa mi v hlave. Siahol som na rádio a to opäť akoby presne vedelo čo potrebujem. Sweet child o' mine...
Síce to na chvíľu zaučinkovalo ako defibrilátor, ale zranenému srdcu už nedokázalo nič pomôcť. Keby som len častejšie trénoval so zákazníkmi, možno by si srdce zvyklo. To však bolo proti mojej prirodzenosti. Ale je pravdou, že ešte nikto si nikdy nedovolil povedať to, čo tuto táto milá osôbka.
Ale predsalen mi tu niečo nesedelo. No jasné..babka. Tá už sedela celkom pokojne, ba hlava jej začala pomaličky ale isto pohupávať do tempa. Vedel som že tomu sa jednoducho nedá odolať. Je to to isté ako keď jete kyslé dážďovky, tak prvá vám síce skriví ústa, no ruka vám hneď automaticky siaha po ďalšej. Nedá sa to inak vysvetliť.
Pred očami sa mi úplne zahmlilo no uši mi stále fungovali. Už som nevedel kam ideme ale babkyn zdesený výkrik geniálne doplňujúci skladbu mi prezradil kam. Teraz by som si dal ten cukrík.
Hudba utíchla.
(Ale mám taký pocit, že klientke sa to už tentoraz nepáčilo)
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
nataly005
26. 2.febuára 2012 10:04
no to je, že dosť super ešte keby použiješ môj námet! (ROFL)
2
@nataly005 od teba ako jednej z najznamejsich blogerov beriem tuto pochvalu ako obrovsky uspech neboj sa, teraz som chory v postely tak mam cas rozmyslat
6
počkaj, si ich pekne vytlačím a idem čítať po tom, čo sa dohanbím
Napíš svoj komentár