Preto jedine človek znalý vlastnej malosti, ba až ničotnosti stojí vo vzťahu k Najvyššiemu vo stvorení správne, čiže na tom mieste a v tej pozícii, aká mu ako ľudskej bytosti prináleží. Jedine v takomto správnom vnútornom naladení mu je potom umožnené nadviazať kontakt s pravou Veľkosťou, prostredníctvom ktorej sa on sám môže stať veľkým. Prostredníctvom ktorej môže dospieť k vlastnej veľkosti, sile, moci a dôstojnosti svojho človečenstva.
Poznanie a neustále prežívanie našej vlastnej ľudskej malosti vo vzťahu k veľkosti Božej je teda v skutočnosti jedinou pravou cestou k nadobudnutiu veľkosti. Lebo my ľudia môžeme byť veľkými, vznešenými a mocnými jedine vtedy, keď za nami stojí skutočná Veľkosť, Vznešenosť a Moc.
Ak človek dosiahne takéhoto druhu pokory, kráča stvorením v prúde Moci. Tá stojí za ním, pomáha mu a urovnáva jeho cesty. Pre celé stvorenie je takýto jedinec požehnaním, pretože všade okolo seba šíri pozitívne energie, ako nevyhnutný dôsledok stavu požehnania, v ktorom sa trvalo nachádza. A nachádza sa v ňom hlavne preto, lebo vnútorne zaujal správny postoj voči Bohu. Lebo vo vzťahu k nemu stojí v správnej pozícii a na správnom mieste, na akom ako ľudská bytosť stáť má.
Ľudia však v sebe vo všeobecnosti prechovávajú jednu veľkú slabosť. Je ňou domnienka, že sú viac, ako v skutočnosti sú. Že sú väčší, ako v skutočnosti sú a že znamenajú viac, ako v skutočnosti znamenajú.
A čím viac si človek takéto niečo o sebe myslí, čím viac takéto niečo v sebe pestuje, tým viac sa vzďaľuje od svojho pravého miesta vo stvorení. Tým viac sa potom nevyhnutne vzďaľuje i od čistého spojenia s vyžarovaním Stvoriteľa a stáva sa slabším, opustenejším a úbohejším. Stáva sa vyslovene poľutovaniahodným, pretože podľahol klamlivej ilúzii o veľkosti, sile a schopnostiach seba samého. Všetko to zdanlivo veľké, čo vytvorili ľudia na zemi v ilúzii vlastnej veľkosti je v skutočnosti rovnako úbohé, malé, nízke a ničotné, ako sú oni sami vo svojej strate spojenia so Stvoriteľom.
Lebo človek bez Boha nie je ničím! A je nanajvýš otázne, nakoľko je za podobnej situácie ešte vôbec človekom. Preto je tiež naša planéta plná tragikomických postáv, ktoré sú o sebe presvedčené, že niečo znamenajú a že sú niečím viac, ak majú peniaze, vzdelanie, postavenie, moc, slávu, krásu, nové auto, a tak ďalej, a tak ďalej.
Sú milióny tých, ktorí sa domýšľavo pchajú na popredné miesta za vrchstolom v domnení, že im právom patria. Mocou Najvyššieho však budú skôr alebo neskôr patrične odkázaní tam, kam naozaj patria, pretože prvé miesta prináležia iba ľuďom pokorným. Pretože jedine im, pokorným a vedomým si vlastnej malosti patria miesta za vrchstolom hostiny Pánovej. Sú to oni, neraz poslední v očiach tohto sveta, čo sa raz stanú prvými.
Ale nechajme bokom všetkých tých, čo podľahli bláznivej ilúzii, že človek môže niečo znamenať, ba dokonca môže byť veľkým i bez Boha. Že môže vykonať veľké veci i bez neho.
Smutné však je, že tomuto pokušeniu podliehajú i mnohí ľudia duchovného zamerania. Ľudia, ktorí konajúc niečo dobrého stavajú do popredia vlastnú osobu a vyzdvihujú vlastné zásluhy. Pozabudli žiaľ, že všetko to veľké a dobré, čo kedy smeli a mohli dosiahnuť dosiahli jedine v Sile, Moci a Požehnaní Pána. Že bez neho by to bolo nemožné.
Žiaľ, sila takéhoto druhu pokušenia je tak neobyčajne veľká, že jej svojho čas nebol schopný odolať ani archanjel Lucifer, až sa to napokon stalo príčinou jeho pádu.
Ak totiž človek stratí pokoru a tým vybočí z miesta, ktoré mu ako tvorovi vo vzťahu k Stvoriteľovi prináleží, jeho spojenie s ním sa okamžite kalí. Okamžite sa stráca čistota spojenia so skutočnou Veľkosťou, Mocou a Silou, pretože človek uveril vo vlastnú veľkosť, vlastnú moc a vlastnú silu.
A veľa krát často namiesto toho, aby čo najrýchlejšie spoznal svoj omyl a začal sa snažiť o opätovnú obnovu spojenia s Pánom prostredníctvom znovunadobudnutia pokory, snaží sa naopak svoje stratené spojenie s Veľkosťou, Mocou a Silou nahradiť pozemskou mocou, pozemskou silou a pozemským uznaním. Žiaľ, tomu podľahli i mnohí duchovní učitelia, kazatelia a majstri.
Toto smrteľné nebezpečenstvo však číha na absolútne všetkých o duchovno usilujúcich. Sú ním každodenne atakovaní. Tento smrteľný jed pokušenia vlastnej veľkosti a vlastných zásluh, tento jed pokušenia, že si niečo dokázal a že niečo znamenáš vytrhni preto človeče zo svojho vnútra okamžite, akonáhle sa tam objaví, aby zatemnil tvoju osobnosť a zakalil čistotu tvojho spojenia s Pánom.
Áno, človek sa má stať veľkým a mocným, schopným konať veľké veci. Ale cesta k tomuto cieľu vedie jedine cez pravú pokoru poznania vlastnej malosti pred velebným majestátom vševládneho Boha. Lebo jedine v uznaní svojej ľudskej malosti sa skrýva skutočná veľkosť človečenstva! Jedine v pokore sa môže človek priblížiť k svojmu Bohu! Jedine prostredníctvom pokory sa môže stať účastným Veľkosti, Sily a Moci Najvyššieho, ktorá ním začne prúdiť, aby s jej podporou smel na zemi konečne vytvoriť skutočne veľké veci.
Je už totiž najvyšší čas, aby sme my ľudia tu na zemi práve za pomoci Veľkosti, Sily a Moci Pána všetkých svetov, ktorej nemôže trvalo čeliť žiaden nepriateľ a odolať žiadne zlo konečne vybudovali pozemský odlesk rajských záhrad.
Lebo v tom, kto našiel spojenie so Svetlom a stojí v jeho sile tým najprirodzenejším spôsobom začínajú rozkvitať všetky cnosti, ako je napríklad odvaha, hrdinstvo, vernosť, odhodlanie, ale i spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť a mnohé iné, pretože všetky tieto cnosti sú najprirodzenejšou súčasťou Svetla.
Ktože potom môže trvalo čeliť takýmto ľuďom? Ktože môže obstáť pred svetlým snažením tých, s ktorými je Boh?
» kusvetlu.blog.cz/... v spolupráci s M.Š
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
muaykelo
28. 5.mája 2017 21:07
Presne kôli takémuto vymývaniu mozgov neznášam cirkev
2
@muaykelo zle si si domyslel. Toto je veľmi dobrý článok. celkom dobre to opísal. vecne a konkrétne. Ak si pochopil zmysel tohto článku tak by si mohol vedieť, že je to v skrytosti opísaný celý tento politický systém aj na SVK. že zo sedliaka sa veľmi rýchlo stane pán!! a to je problém! že o tebe a Ďalších 5,5 milionov rozhoduje napríklad dvaja ľudia už 10 rokov, a nikto to nevie zmeniť. a že ty robíš ako somár za 400 eur, z ktorých si dopraješ akurát tak veľké hovno lebo denne robíš (napríklad) a mocipáni majú účty na belize a smejú sa z teba aký si sprostý. Vieš... chyba nie je vo veriacich... lebo veriaci vie, že tento svet ťa nenaplní a že dobre bude skutočne len na druhom svete. Chyba je v tebe ako neveriacom, ktorý toto nechápe, budeš muklovčiť od rana do večera za peť korún, necháš si koleno vrtať, nakoniec zomrieš na chorobu v strednom veku a zo života máš veľké psie hovno, a zanecháš po sebe ženu deti a kopu nešťastia a štát si pomädlí ruky, že tu nemusí aspoň 30 rokov dôchodok vyplácať. a presne koli takemuto dôvodu neznášam usporiadanie tohoto štátu, lebo okrem toho, že dávame dobre že nie polovicu svojej vyplaty štátu žije drvivá večšina od výplaty do výplaty. ako ateista možno máš nejaké cesty po ktorej chodíš, ale nemáš cieľ. kresťan má cesty kľukaté, nie priamočiare, ale má cieľ... to je to, čo chýba ateistovi. že ty ked budeš zomierať nemaš nijakú nádej ani útechu, ale kresťan má nádej večného života. to je pravý rozdiel medzi kresťanom a ateistom.
3
To bude prekvapko až po smrti zistíš že nič viacej nieje. Žiadne nebo, peklo, prázdnota, proste už nič. Ups, vlastne asi nezistíš keďže stratíš vedomie, odídu ti pokročilé mozgové funkcie ktoré niektorí nazývajú "duša" a odumremie ti mozog. To že zarábaš málo nieje chyba náboženstva ale toho že si sa asi moc nenaučil. Treba sám vylepšovať svoje schopnosti, keď ti nevyhovuje práca tak po nociach študuj, uč sa programovať napr., to je dobre platené. Môžeš si kúpiť knihy o osobnom rozvoji rozvíjať odvahu, hrdinstvo, vernosť, odhodlanie, ale i spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť a mnohé iné ktoré ti že vraj má dať viera v "boha"
Napíš svoj komentár