Ataky prírody, alebo choroby nie sú teda javy náhodné. Je to niečo, čo k nám prichádza preto, aby nás to donútilo prežívať naše nesprávne postoje, naše chyby a našu hriešnosť. Je to spätná väzba všetkého nesprávneho, zlého a disharmonického, čo nesieme v sebe. V prípade choroby ide o individuálnu spätnú väzbu a v prípade prírodných katastrof o kolektívnu spätnú väzbu. Účelom je donútiť nás prostredníctvom negatívneho prežívania, aby sme sa tým začali zaoberať, aby sme to začali chápať, a aby sme sa na základe toho začali meniť k lepšiemu.
Jednotlivé choroby nášho fyzického tela zrkadlia naše osobné a individuálne chyby, omyly, zlé chcenie a disharmonické vnútorné stavy, ktorými sa odkláňame od Stvoriteľom vyžadovanej harmónie vo stvorení. Prírodné nešťastia, alebo trvalé a systematické pôsobenie škodcov proti snahám ľudí, zrkadlia všeobecný a kolektívny hodnotový odklon národov, alebo celého ľudstva od Stvoriteľom vyžadovanej harmónie vo stvorení.
Nevedomým, nesprávnym a elementárne pochopenie postrádajúcim prístupom voči chorobám a prírodným atakom je snaha eliminovať ich iba čisto fyzickými prostriedkami. V prípade chorôb medikamentami a v prípade prírodného diania rôznymi preventívnymi opatreniami. Samozrejme, že ľudia sa majú a musia brániť voči chorobám i voči nepriazni prírody, ale nikdy by to nemalo zostať len vo fyzickej rovine. Vždy by to malo ísť ďalej, až k snahe o duchovné pochopenie príčiny diania a o eliminovanie jeho účinkov prostredníctvom duchovnej zmeny seba samých k lepšiemu.
Ak to ale ľudia nerobia a kŕčovito zostávajú iba na fyzickej báze dokazujú, že nechcú chápať, o čo tu v skutočnosti ide. Dokazujú, že sa nechcú zamyslieť nad sebou a dôjsť k pochopeniu. Dokazujú, že nemajú ochotu meniť veci k lepšiemu skutočne efektívnym a pravým spôsobom. Čiže zmenou seba samých k lepšiemu.
Namiesto toho, v snahe zbaviť sa choroby, alebo nepriateľských atakov prírody, využívajú medikamenty, chémiu, postreky, alebo iné materiálne protiopatrenia. Len, aby sa nemuseli vnútorne pohnúť. Len, aby sa nemuseli hlbšie zamyslieť nad životom a jeho hodnotovým smerovaním. Len, aby nemuseli začať pracovať na sebe samých. Len, aby nemuseli hľadať súvis a logickú väzbu medzi medzi kvalitou svojho chcenia a čistoty vlastného vnútra, a medzi na nás dopadajúcimi atakmi choroby a nepriateľstva prírody.
Ľudia musia v prvom rade pochopiť a potom prijať fakt, že každému odklonu od harmónie, ktorý ich zraňuje v podobe choroby, alebo nepriazne prírody, predchádzalo ich vlastné, vnútorné a osobnostné odchýlenie od harmónie. Musia pochopiť, že to v prvom rade oni sami porušili Stvoriteľom vyžadovanú harmóniu, prostredníctvom vlastného, nedostatočne dobrého a nedostatočne čistého chcenia. Prostredníctvom vlastnej, iba na matériu zameranej hodnotovej orientácie.
Ak ľudia takýmto správnym spôsobom začnú hľadať príčinu odklonu od harmónie v prvom rade v sebe samých, nájdu ju. Nájdu príčinu, prečo na nich dopadla tá, alebo oná choroba. Nájdu príčinu, prečo sú zraňovaní a napádaní prírodným dianím. A v prostom poznaní príčiny bude zároveň ukázaná aj cesta, ako dôjsť k ozdraveniu. Ako z vlastného vnútra smerom navonok eliminovať nepriazeň choroby, alebo prírody.
Pochopenie a poznanie príčin k nám môže prísť rôznymi cestami. Buď z nášho vlastného vnútra, prostredníctvom citu a svedomia. Alebo prostredníctvom iných ľudí, prostredníctvom písaného slova, alebo nejako inak.
Poznanie príčin a ukázanie pravej cesty k ozdraveniu k nám však pri našej vážnej snahe určite príde. Príde k nám, aby nám ukázalo, že sa máme stať ľudskou bytosťou dobrého chcenia a čistého myslenia. Že sa máme stať človekom, naplneným detsky radostnou dobrosrdečnosťou. Že sa máme stať osobnosťou spravodlivou, čestnou, láskavou a priateľsky naladenou voči blížnym. Že sa máme stať človekom, smerujúcim k Bohu a k jeho kráľovstvu nebeskému.
Až nás teda raz zasiahne choroba, prírodné nešťastie, alebo nejaká iná nepriazeň prírodného diania, neživme v sebe pocit nespravodlivosti utrpenia, ale zoberme to ako podnet k hlbšiemu zamysleniu. K zamysleniu nad tým, že utrpenie k nám prišlo z dvoch dôvodov. Preto, lebo sme si ho my sami zapríčinili a preto, lebo nás chce svojim tlakom zmeniť k lepšiemu.
v spolupráci s » smeromkzivotu.blogspot.com/...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tequila
21. 6.júna 2023 19:41
zomri
2
robíš presne tie isté chyby, ako robia kresťania v rozličných kresťanských periodikách, kedy porovnávaš tak ako oni materializmus kontra duchovný svet. o tomto som napísal stovky článkov, pri troche šťastia, keby si si pozrel môj profil a otvoril niektoré články s touto tematikou, ktorých mám stovky, zistil by si taktiež približný pohľad.
jednu vec k tomuto ti napíšem.
mýliš sa totiž hned v prvých vetách odstavcu teda hneď na začiatku. píšeš citujem : "Ako správne čeliť chorobám a prírodným katastrofám?
V prvom rade je treba vedieť, že v skutočnosti sú odrazom toho, akí my sami sme. Že sú odrazom pravdy o našom vnútri.."
no dobre. pozri.
nepozeraj a nečítaj duchovné kresťanské periodiká, ktoré ťa zdržujú a udržujú v nejakej duchovnej zaostalosti, pretože si sa za tie roky, čo ťa sledujem nepohol nikde.
daj si sám otázku pre seba, kde si sa pohol možno aj za tie roky ty sám osobne. Či si sa dokázal vymaniť z nejakého stereotypu, a či máš na niečo aj svoj vlastný názor, alebo poväčšine publikuješ všeobecnú mienku nejakej danej uzavretej komunity, ktorá nedovoli kritické myslenie. prečo som to napísal.
za prvé. sekol si sa totiž v nadpise. píšeš. dávaš si otázku asi rečnícku. "Ako správne čeliť chorobám a prírodným katastrofám?"
dobre, idem teraz rozumovou argumentáciou. keď sa pýtaš otázku tohoto typu, pravdepodobne vieš odpoveď, alebo odpoveď hľadáš.
Chybou mnohých duchovných periodík, je v podstate jedno, či teraz nejaké jehovistické publikácie sa nad niečím zamýšľajú podobne, ako to nachádzam napríklad v katolíckych novinách, alebo nejakých kresťansko duchovných periodikách, zamysleniach, to je jedno.
Podstatné je to, že človek po prečítaní si niečo zanalyzuje. potom sa zamyslí nad tým, a vytvorí si vlastný názor.
Je jedno,či ten názor je v zhode alebo nezhode s nejakou mienkou väčšiny. človek je pozvaný k tomu, aby neustále skúmal svoju cestu k Bohu, a na tejto ceste sa stretá s rozličnými prekážkami, zlami, ale aj dobrami. stretáva dobro aj zlo v tej najrozmanitejšej podobe.
píšeš... "udia musia v prvom rade pochopiť a potom prijať fakt, že každému odklonu od harmónie, ktorý ich zraňuje v podobe choroby, alebo nepriazne prírody, predchádzalo ich vlastné, vnútorné a osobnostné odchýlenie od harmónie..."
toto je záležitosť prvých ľudí nie nás, čo píšeš.
to, čo ochoriem, nezávisí od teba. ani od môjho suseda, v nepriamom slova zmysle. nezávisí od nikoho. buď si dám pozor na zdravie, alebo nie. niečomu viem predísť, niečomu nie.
je veľa múdrych aj v kresťanstve, ktorí zaručene hľadajú recept na duchovno telesné uzdravenie, ale väčšinou to končí tak, že po nazvem to kresťanskej bohoslužbe rozličnej denominácie ľudia zasadnú za nedeľný stol, dobre sa najedia, predchádza tomu ako spomínam bohoslužba, často už na nej pozerajú na hodinky, kedy duchovný skončí, a podobne.
sú veci ktoré oplyvniť ani správaním nevieme.
pokiaľ nemáš zlé úmysly, väčšinou aj ked sa pomýliš v niečom, dá sa to napraviť, morálne, duchovne. ak máš zlé úmysly málokedy sa to napraviť dá, a v tom prípade sa človek musí na to spoľahnúť, že predsa čas zahojí všetky rany.
zhrniem ti moje videnie ešte raz do týchto viet.
nesnaž sa všetko rozumovo dokázať. hlbočina je človek, a jeho srdce je priepasť Ž 64-
nechaj veci na Pána Boha.
V tvojich zamysleniach vnímam spústu omylov, ktorých sa fatálne dopúšťajú samozrejme aj duchovní príslušníci kresťanskej viery rozličných denominácii v tom že aj mnohí kazatelia na všetko majú odpoveď... ako čeliť chorobám, čo je príčinou upadku tohto sveta. oni všetko vedia všade boli, už prečítali dvestokrát bibliu, na všetko majú odpoveď, na všetko majú argumentáciu... proste dokonalosť sama o sebe, len vieš ked zatvoríš dvere na svojej izbe zisťuješ, že častokrát upadáš do akéhosi sebaklamu, kde dobre vieš že toto... nie si ty, veľakrát človek iba hrá nejakú formu, niečo proste len stále maskuje. nie preto, lebo nechce svetu ukázať pravú tvár, ale preto, lebo vnútorne je nevysporiadaná disharmonická osobnosť, ktorá nemá predovšetkým vybudovanú a vypestovanú disciplínu, presne tak, ako mňa samotného v jednom blogu upozornila jedna čitateľka, o ktorej raz som sa už zmienil, že človeku nechýbajú nejaké vlastnosti ako cieľavedomosť zanietenosť, motiváciu, a všetko možné, vedomosti, a tak ďalej, ale to, čo ľuďom chýba je predsa ich disciplína. nič viac. a keď v niečom si disciplinovaný, harmonizuje sa tvoja osobnosť. si zrazu vyrovnanejší, istejší, pevnejší. s pomocou božou sa presne stávaš tým, čo chce od Teba Boh. aby si mal pevné korene, zapustené v Božej podstate, ktoré nevyvráti ani prudký vietor tohto sveta.
mnohokrát je človek vábený tam, kde je záhuba, presne ako tie mystické sirény na mori, ktoré vábili námorníkov, a tam ich čakala istá smrť.
ako teda čeliť chorobám a prírodným katastrofám.
ako kresťan poviem jednu vec.
modliť sa za požehnanie tohto sveta a konať tak, aby si sa za svoje skutky nehanbil a konať čestne.
nič viac pre svoj život, či už ako kresťana, alebo nekresťana prakticky nepotrebuješ.
to je všetko čo som ti chcel napísať.
jednu vec k tomuto ti napíšem.
mýliš sa totiž hned v prvých vetách odstavcu teda hneď na začiatku. píšeš citujem : "Ako správne čeliť chorobám a prírodným katastrofám?
V prvom rade je treba vedieť, že v skutočnosti sú odrazom toho, akí my sami sme. Že sú odrazom pravdy o našom vnútri.."
no dobre. pozri.
nepozeraj a nečítaj duchovné kresťanské periodiká, ktoré ťa zdržujú a udržujú v nejakej duchovnej zaostalosti, pretože si sa za tie roky, čo ťa sledujem nepohol nikde.
daj si sám otázku pre seba, kde si sa pohol možno aj za tie roky ty sám osobne. Či si sa dokázal vymaniť z nejakého stereotypu, a či máš na niečo aj svoj vlastný názor, alebo poväčšine publikuješ všeobecnú mienku nejakej danej uzavretej komunity, ktorá nedovoli kritické myslenie. prečo som to napísal.
za prvé. sekol si sa totiž v nadpise. píšeš. dávaš si otázku asi rečnícku. "Ako správne čeliť chorobám a prírodným katastrofám?"
dobre, idem teraz rozumovou argumentáciou. keď sa pýtaš otázku tohoto typu, pravdepodobne vieš odpoveď, alebo odpoveď hľadáš.
Chybou mnohých duchovných periodík, je v podstate jedno, či teraz nejaké jehovistické publikácie sa nad niečím zamýšľajú podobne, ako to nachádzam napríklad v katolíckych novinách, alebo nejakých kresťansko duchovných periodikách, zamysleniach, to je jedno.
Podstatné je to, že človek po prečítaní si niečo zanalyzuje. potom sa zamyslí nad tým, a vytvorí si vlastný názor.
Je jedno,či ten názor je v zhode alebo nezhode s nejakou mienkou väčšiny. človek je pozvaný k tomu, aby neustále skúmal svoju cestu k Bohu, a na tejto ceste sa stretá s rozličnými prekážkami, zlami, ale aj dobrami. stretáva dobro aj zlo v tej najrozmanitejšej podobe.
píšeš... "udia musia v prvom rade pochopiť a potom prijať fakt, že každému odklonu od harmónie, ktorý ich zraňuje v podobe choroby, alebo nepriazne prírody, predchádzalo ich vlastné, vnútorné a osobnostné odchýlenie od harmónie..."
toto je záležitosť prvých ľudí nie nás, čo píšeš.
to, čo ochoriem, nezávisí od teba. ani od môjho suseda, v nepriamom slova zmysle. nezávisí od nikoho. buď si dám pozor na zdravie, alebo nie. niečomu viem predísť, niečomu nie.
je veľa múdrych aj v kresťanstve, ktorí zaručene hľadajú recept na duchovno telesné uzdravenie, ale väčšinou to končí tak, že po nazvem to kresťanskej bohoslužbe rozličnej denominácie ľudia zasadnú za nedeľný stol, dobre sa najedia, predchádza tomu ako spomínam bohoslužba, často už na nej pozerajú na hodinky, kedy duchovný skončí, a podobne.
sú veci ktoré oplyvniť ani správaním nevieme.
pokiaľ nemáš zlé úmysly, väčšinou aj ked sa pomýliš v niečom, dá sa to napraviť, morálne, duchovne. ak máš zlé úmysly málokedy sa to napraviť dá, a v tom prípade sa človek musí na to spoľahnúť, že predsa čas zahojí všetky rany.
zhrniem ti moje videnie ešte raz do týchto viet.
nesnaž sa všetko rozumovo dokázať. hlbočina je človek, a jeho srdce je priepasť Ž 64-
nechaj veci na Pána Boha.
V tvojich zamysleniach vnímam spústu omylov, ktorých sa fatálne dopúšťajú samozrejme aj duchovní príslušníci kresťanskej viery rozličných denominácii v tom že aj mnohí kazatelia na všetko majú odpoveď... ako čeliť chorobám, čo je príčinou upadku tohto sveta. oni všetko vedia všade boli, už prečítali dvestokrát bibliu, na všetko majú odpoveď, na všetko majú argumentáciu... proste dokonalosť sama o sebe, len vieš ked zatvoríš dvere na svojej izbe zisťuješ, že častokrát upadáš do akéhosi sebaklamu, kde dobre vieš že toto... nie si ty, veľakrát človek iba hrá nejakú formu, niečo proste len stále maskuje. nie preto, lebo nechce svetu ukázať pravú tvár, ale preto, lebo vnútorne je nevysporiadaná disharmonická osobnosť, ktorá nemá predovšetkým vybudovanú a vypestovanú disciplínu, presne tak, ako mňa samotného v jednom blogu upozornila jedna čitateľka, o ktorej raz som sa už zmienil, že človeku nechýbajú nejaké vlastnosti ako cieľavedomosť zanietenosť, motiváciu, a všetko možné, vedomosti, a tak ďalej, ale to, čo ľuďom chýba je predsa ich disciplína. nič viac. a keď v niečom si disciplinovaný, harmonizuje sa tvoja osobnosť. si zrazu vyrovnanejší, istejší, pevnejší. s pomocou božou sa presne stávaš tým, čo chce od Teba Boh. aby si mal pevné korene, zapustené v Božej podstate, ktoré nevyvráti ani prudký vietor tohto sveta.
mnohokrát je človek vábený tam, kde je záhuba, presne ako tie mystické sirény na mori, ktoré vábili námorníkov, a tam ich čakala istá smrť.
ako teda čeliť chorobám a prírodným katastrofám.
ako kresťan poviem jednu vec.
modliť sa za požehnanie tohto sveta a konať tak, aby si sa za svoje skutky nehanbil a konať čestne.
nič viac pre svoj život, či už ako kresťana, alebo nekresťana prakticky nepotrebuješ.
to je všetko čo som ti chcel napísať.
Napíš svoj komentár