Na zemi bolo v tej dobe mnoho duchovných učení, ale vinou ľudí, vinou ich vlastného vylepšovania a pozmeňovania, stratili tieto učenia schopnosť viesť nahor k Stvoriteľovi. Stali sa slepou uličkou, vedúcou kamsi do stratena. A preto, ak malo byť ľudstvo duchovne zachránené, musel prísť niekto, kto by mu ukázal stratenú cestu k spáse.
Preto prišiel samotný Syn Najvyššieho a priniesol na zem Otcovo Slovo. A v tomto Slove nám bolo jasne ukázané, ako máme správne žiť, myslieť a jednať, aby sme kráčali cestou k duchovnej spáse, a aby sme viedli šťastný, mieru plný a plnohodnotný život už tu na zemi.
Ľudstvo tej doby bolo však duchovne nezrelé. Jeho nezrelosť spočívala v tom, že nebolo schopné spoznať veľkosť a výnimočnosť Slova, prichádzajúceho od Stvoriteľa. V tej dobe totiž existovalo v Izraeli množstvo duchovných učiteľov a ich učení, a duchovná nezrelosť ľudí by spôsobila, že učenie Ježiša by bolo len jedným z nich. Preto si Kristus spolu s Božím Slovom prinášal na zem aj Božiu moc, prejavujúcu sa schopnosťou konať neuveriteľné činy, nazývané zázrakmi.
Skutočným účelom schopnosti konať zázraky bolo podporiť váhu a dôležitosť Kristom prinášaného učenia. Zázraky mali byť dôkazom toho, že Ježiš nie je len nejakým obyčajným duchovným učiteľom, ako mnohí iní, ale je výnimočným, a preto je výnimočným aj jeho učenie.
Duchovná nezrelosť ľudí vtedajšej doby teda vyžadovala oporu zázrakov. Dokonca i niektorí Ježišovi učeníci boli k nemu privedení takýmto spôsobom. Napríklad Šimon Peter a jeho spoločníci Jakub a Ján, ktorí boli rybármi. Stalo sa to tak, že ich raz Pán vyzval, aby vyplávali na more a vhodili doň sieť. Ale oni mu povedali, že je to zbytočné, pretože celú noc sa snažili a nič neulovili. Veľkosť úlovku ich však tak ohromila, že po výzve, aby sa odteraz stali rybármi ľudí a Ježiša nasledovali, neváhali, a stali sa jeho učeníkmi.
Zázraky, a najmä zázraky uzdravovania, boli teda neoddeliteľnou súčasťou Ježišovho poslania, a pôsobili ako podporný prvok jeho Slova, ukazujúceho ľuďom cestu k spáse.
Žiaľ, dôsledkom duchovnej nezrelosti ľudí bolo však aj to, že učenie Ježiša Krista chápali v mnohých veciach nesprávne a nedostatočne. Toto nedostatočné a nesprávne pochopenie bolo problémom nie len u obyčajných ľudí, ale dokonca aj u jeho vlastných učeníkov. Svedectvom toho sú Ježišove slová, zaznamenané v evanjeliách: „Ešte aj vy mi nerozumiete?“
Pán Ježiš chcel v skutočnosti ľuďom povedať oveľa viac, než im povedal. Chcel im povedať celú Pravdu. Celú Pravdu o Stvoriteľovi, o jeho stvorení, o zákonoch Božích v ňom fungujúcich, o bytí človeka i o kráľovstve nebeskom. Ale Ježiš videl, že ľudia by tieto veci vôbec nepochopili, vzhľadom k ich vtedajšej duchovnej nezrelosti. Preto riekol:
„Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nepochopili/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy! On Ma oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám!“ Jn 15, 26-27; 16, 12-15.
To teda znamená, že Kristus ľudstvu zasľúbil príchod duchovného pomocníka, ktorý má pokračovať v jeho poslaní a priniesť svetu plnú Pravdu, ktorú im ešte on priniesť nemohol.
A stalo sa! V splnení dávneho prísľubu Ježiša Krista Duch Pravdy skutočne prišiel. A prišiel v dobe, v ktorej mali byť ľudia už natoľko duchovne zrelí, aby plne pochopili Pravdu, prichádzajúcu z Výšin. Mali byť už natoľko zrelí, že Pravdu mali poznať samu osebe, bez podpornej sily zázrakov. Mali ju poznať v tom, ako bola formulovaná a čo prinášala. Mali v nej poznať pokračovanie diela Ježiša Krista a jeho zavŕšenie. Sila Posolstva Ducha Pravdy sa mala prihovárať zrelému duchu človeka priamo a bezprostredne. Hĺbka, dôraznosť, veľkosť a ucelenosť jeho Posolstva mala zasiahnuť ľudí tak silne, že okrem toho už nebolo potrebné žiadnych iných dôkazov, ani zázrakov.
Posolstvo Ducha Pravdy bolo tiež ľuďom sprostredkované v správnom čase. V čase, kedy sa k našej časti stvorenia začína blížiť doba posledného súdu. V čase začínajúceho sa procesu posledného súdu ľudia obdržali Posolstvo Pravdy preto, aby boli znalí celej Pravdy, a v duchovnej opore tohto poznania mohli bezpečne prejsť mlynskými kameňmi posledného súdu.
Význam a dosah Posolstva Ducha Pravdy však spočíva aj v tom, že neprichádza len v čase začínajúceho posledného súdu, ale ono samo je súčasťou tohto súdu. Ono samo je kameňom uholným, na ktorom sa bude lámať duchovný osud každého človeka. A to v tom zmysle, či človek dosiahol takej duchovnej zrelosti, že v tomto Posolstve pozná pomoc, prichádzajúcu zhora a tejto pomoci sa radostne chopí, alebo vo svojej duchovnej nezrelosti zaostal natoľko, že v tomto Posolstve nie je schopný rozpoznať Kristom zoslanú Pravdu, prichádzajúcu zhora.
Je to teda celé presne tak, ako povedal Ježiš: „Kto verí vo mňa a v moje Slovo, nebude súdený! Kto však neverí vo mňa a v moje Slovo, už je odsúdený!“
No a v dnešnej prelomovej dobe po dvetisíc rokoch platí: Kto verí v Ježiša Krista, v jeho Slovo a v Posolstvo ním zvestovaného a zoslaného Ducha Pravdy, ten nebude súdený. Kto však neverí v Ježiša Krista, v jeho Slovo a v Posolstvo ním zvestovaného a zoslaného Ducha Pravdy, už je odsúdený!
Ľudí teda nebude nikto súdiť! Sudcami si budú oni sami! A to tým, aký postoj zaujmú k osobe Ježiša Krista, k jeho Slovu a k Ježišom zvestovanému Duchovi Pravdy a jeho Posolstvu.
Akýkoľvek postoj, ktorý my sami k týmto trom kľúčovým bodom zaujímame, dopadá totiž okamžite na nás samotných. Ľahostajnosť, ignorovanie, posmech, odsudzovanie, hanobenie a podobne, to všetko je odsúdením nás samých. Ale rovnako v pozitívnom slova zmysle aj prijímanie, premýšľanie, skúmanie, snaha o pochopenie, a snaha o formovanie vlastného života v súlade s týmito princípmi.
Vo všeobecnosti totiž vždy platilo a platí, že vo všetkom, o čom človek vyjadruje svoju mienku, je možné spoznať to, aký on sám vnútorne je. A preto každý súd, ktorý vynášame o iných, je pre bystrého pozorovateľa vždy odhalením nášho vlastného vnútra. Odhalením toho, akí my sami vnútorne sme a ako uvažujeme. A v prípade problematiky, ktorou sa zaoberáme, to platí dvojnásobne.
V splnení zasľúbenia Ježiša Krista bola teda na zemi zakotvená Pravda, a táto Pravda sa pre ľudí môže stať spásou, alebo naopak súdom a odsúdením. Záleží len na nich. Záleží len na ich vlastnom postoji. Dokonca aj tí, ktorí o týchto veciach vôbec nič netušia, k ním týmto spôsobom zaujímajú svoj postoj, pretože ak by boli duchovne sviežejšími a čulejšími, nemohol by ich v dnešnej vážnej dobe vôbec minúť kontakt s Pravdou. Ak ich ale minul a míňa, je to len ich vlastná chyba. Je to len ich vlažnosť, ľahostajnosť a absolútny nezáujem o duchovný vzostup.
Tak, ako kedysi Kristus nekompromisne kritizoval zákonníkov, farizejov, ako aj iné duchovné autority židovské národa, za všetko chybné, pokrivené a nesprávne, tak isto bolo i Ježišom zvestovaným Duchom Pravdy označené všetko nesprávne a pokrivené, čo sa nachádza v kresťanských cirkvách.
Tak, ako duchovné elity židovského národa brojili proti Ježišovi a označovali ho za rúhača, presne tak isto odsúdila vrchnosť kresťanských cirkví Posolstvo Ducha Pravdy.
Tak, ako hlavní predstavitelia židovskej viery vytýkali Ježišovi, že jeho učenie nie je v mnohom v súlade s Mojžišovým Zákonom, pretože pre vlastnú duchovnú skostnatelosť neboli schopní vybadať v rozdielnosti formy totožné jadro, presne tak isto zástupcovia kresťanskej cirkevnej vrchnosti vytýkajú Posolstvu Ducha Pravdy, že nie je v súlade s Ježišovým učením, pretože v rozdielnosti formy nie sú schopní vybadať to isté jadro.
A tak všetci tí, ktorí sú dnes proti Posolstvu Ducha Pravdy, sú presne tým istým typom ľudí, ktorí by v dobe Ježiša Krista kričali: „Ukrižujte ho!“
Je však len chybou ľudí, že Ježišovo učenie neučinili v sebe skutočne živým, a preto nedospeli do takej duchovnej zrelosti, ktorá by im umožnila rozpoznať v Posolstve Ducha Pravdy Slovo, prichádzajúce z Výšin.
V skutočnosti to však vôbec nie je tak zložité! V skutočnosti k tomu vôbec netreba nijakého náročného dlhoročného teologického štúdia. V skutočnosti k tomu treba len čistého, voľného, otvoreného a dogmaticky nezviazaného ducha. Človek takéhoto vnútra je schopný nájsť v Posolstve Grálu od Ducha Pravdy veľkosť, pochádzajúcu Zhora a prichádzajúcu na zem v naplnení zasľúbenia Ježiša Krista.
Avšak človek vnútra, zakaleného nečistotou, úzkoprsosťou, vnútornou neslobodou a bojazlivo zviazaného najrozličnejšou dogmatikou, v Posolstve Grálu od Ducha Pravdy nenájde nič, pretože sa bude báť otriasť klamlivou istotou najrozličnejších právd, ktoré sú v tomto Posolstve odhalené a demaskované ako nepravdy.
Len odvážne vpred je Bohu milé!
Majte teda odvahu konfrontovať vaše terajšie duchovné poznanie s poznaním, obsiahnutým v Posolstve Ducha Pravdy a sami uvidíte, či to, čo ste doteraz považovali za pravdu, bude schopné obstáť Vo Svetle skutočnej Pravdy.
Odvážne vpred je Bohu milé!
Nebojte s preto podstúpiť túto konfrontáciu! A to každý sám za seba, pretože jedine každý sám za seba nesie duchovnú zodpovednosť. Nespoliehajte sa v tomto smere na názory iných bez toho, že by ste sami skúmali. Kto totiž sám neskúma a riadi sa radmi iných, zostáva navždy neslobodným duchovným otrokom v područí druhých. A my predsa nemáme byť otrokmi! My máme byť slobodnými! Preto slobodne a samostatne skúmajme, lebo teraz ide skutočne o všetko. O celé naše bytie, alebo nebytie, pretože nezvratný proces posledného súdu už začal.
» kusvetlu.blog.cz/... v spolupráci s M.Š.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tvojdedo
9. 6.júna 2020 14:30
2
Klasika, Židia zaspali Ježiša
Kresťania zaspali Abd-Ru-Shina
ale lovci Grálovci, Grálisti, spečatení so všetkými
možnými krížmi, aj zlatými s kameňom ale že vôôôôôbec
naozaj to nie je ani len troška možné,
nezaspali toho, ktorého im pri odchode sľúbil
Syn Človeka, Nositeľa Meča, ktorý v plnej paráde pôsobí
v Jeho Vôli, ale títo prispatí čitatelia, neŽitelia vkuse moralizujú
a triedia a súdia poslednýkrát. Hejá, hejá, budíček!!!
Kresťania zaspali Abd-Ru-Shina
ale lovci Grálovci, Grálisti, spečatení so všetkými
možnými krížmi, aj zlatými s kameňom ale že vôôôôôbec
naozaj to nie je ani len troška možné,
nezaspali toho, ktorého im pri odchode sľúbil
Syn Človeka, Nositeľa Meča, ktorý v plnej paráde pôsobí
v Jeho Vôli, ale títo prispatí čitatelia, neŽitelia vkuse moralizujú
a triedia a súdia poslednýkrát. Hejá, hejá, budíček!!!
3
A jasné, @Mahmut neodpisuje, ON je nadčlovek, on je nad vecou, on nám len oznamuje, diskutovať nebude, to je predsa pod jeho úroveň, je lepší než sám Abd-Ru-Shin, ten ešte debatoval, ale tototu je predsa len jiné kafe!
KOKSO!!!
KOKSO!!!
4
otázka je že čo máš na mysli na posolstvo Ducha Pravdy. Je to pojem, ktorý nikde nenájdeme v písme svätom. Väčšina nerozumiem, čo chceš povedať tvojimi článkami. Pripadá mi to niečo oveľa nebezpečnejšie, než sa to javí na prvý pohľad. Ako som ti spomenul nie jeden krát, som udivený, že v podstate chceš písať nejaké božie pravdy. to ti akože kvitujem, nevyčítam ti teda akési absencie citátov z biblie, dajme tomu, máš svoje myšlienky, nechcem teda vkladať moje myšlienky do cudzích článkov. ako v pohode. ako som zistil, dosť veľa času napríklad venuješ pozornosti apokalypse, dobu súdu, a podobne. Určite všetci spejeme do večnosti, ako som to aj ja neraz opisoval, to je určite nepopierateľný fakt. Je to náruč Boha, do ktorej sa máme vkladať všetci. Otázka je či tomu veria ateisti, alebo v čo konkrétne veria. lenže hovorím ti, posolstvo ducha pravdy je nebiblický prvok, a neviem presne skade to máš. Či používaš aj ino (mimobiblické pramene) alebo ja už neviem naozaj že čo. Ako teda spomínali aj iní blogeri, je veľká škoda že nediskutuješ. Nemusíš sa nejako extrémne predstavovať. naozaj by stačilo, keby si teda uvádzal citácie z biblie. Potom sa lepšie a prehľadnejšie orientuje v tvojich článkoch. Jednak je to preto, lebo si to vieš odvodiť z biblie. biblické súradnice sú veľmi potrebné na citácie, aby si všetko vedel podložiť svoje tvrdenia na základe argumentácie podložiť faktami a dôkazmi z biblie. O tomto to predsa je. Ak nie, takto jestvuje veľké riziko, že bibliu, kresťanské učenie a všetko čo s tým súvisí ponížime len na nejaké historické fakty, ktoré nemajú základ v poznaní Boha, hľadaní jeho tváre, ktoré ti majú znieť v srdci, a je to akási večná vtlačená pečať túžby od samotného Boha.Škoda, že svoje články neladíš týmto smerom. Nejedná sa pritom vôbec o nejaký index čitateľnosti. Ja čitateľnosť neriešim vôbec. Ide mi o to, že mám nejaké myšlienky, ktoré podám. Kto si ich prečíta, v pohode, nikomu ich nevnucujem. Práveže pri tvojich myšlienkach mám pocit, že je to niečo, ku čomu sa treba vrátiť, a možno trochu diskutovať. Nenechať priestor na citácie z biblie, ktorá je pramen našej viery považujem za neodbornosť vo vedeckom, biblickom, a akomkoľvek spektre duchovného bádania, ktorej Ježiš má byť predsa stredobodom, akýmsi centrom všetkého diania, ktoré sa teda opisuje v duchovnom živote. A mnohí ľudia robia presný opak. Fascinuje ma, že nespomenieš Menom pána Ježiša, Ducha Svätého. Cirkev na celom svete nedávno slávila sviatok Zoslania Ducha Svätého, ktorý vždy padne na nedeľu, teda ako päťdesiatnicu, a po nej je ešte svätodušný pondelok. Cirkev sa teda tak raduje z tohoto sviatku, že to predlžila o jeden deň viac. Preto je tá výzva, aby sme sa radovali. To je môj koment smerom ku tebe, rozmýšľaj nad tým, ak si niečo teda dáš poradiť, v čom sa ale obávam. Ak veríš v toho istého Pána, v ktorého verím predsa aj ja, máme sa modliť, aby prišlo jeho kráľovstvo, ktoré je iné, ako tento svet. V tento úmysel človek sa má predsa zjednotiť. Vaše áno nechce je áno, vaše nie nech je nie. Odkaz biblie je predsa jasný.
Napíš svoj komentár