Najdôležitejším v našom živote je intenzívne prežívanie všetkého, čomu sme v každej jednotlivej chvíli vystavení. Inými slovami povedané, máme byť vždy vnútorne naplno v každom okamžiku prítomnej chvíle. Lebo jedine to, čo sa do nášho vnútra a do našej osobnosti zapisuje každým takýmto autenticky prežitým okamžikom nám prináša to najcennejšie, kvôli čomu sme na zemi. A to je skutočné prežívanie života!


Jedine takýmto spôsobom môžeme mať zo života taký úžitok, aký máme mať. Preto nám tiež kedysi Kristus odporučil, aby sme sa snažili byť ako deti. To znamená, aby sme absolútne všetko bezprostredne prežívali tak, ako ony.

Žiaľ, túto najjednoduchšiu a najprostejšiu vec však už ľudia nedokážu. Sú totiž presvedčení, že zo života budú mať oveľa viac, keď to, čo ich postretlo, dokážu podrobne zanalyzovať. A to či už vo vzťahu k minulosti a k tomu čo bolo, alebo vo vzťahu k budúcnosti a k tomu, čo bude. Touto analýzou, ktorú mnohí považujú za najdôležitejšiu esenciu života, sa však staviame mimo autentické prežívanie.

Nijaké analýzy minulosti, ani prognózy budúcnosti nie sú totiž tak dôležité a rozhodujúce, ako bezprostredné, intenzívne a detským spôsobom spontánne prežívanie každého okamihu. Do tejto pozície a do toho stavu sa preto treba usilovať vedome dostať, aby sme mali z vlastného života úžitok. Aby sme svoj život skutočne žili a nestali sme sa je len jeho pozorovateľmi, ktorým skutočný život uniká pomedzi prsty.

A keď raz nakoniec z neho odídeme a odložíme svoje fyzické telo, spolu s jeho zánikom zaniknú aj všetky naše rozumové kalkulácie o živote, pretože všetky myšlienky a analýzy sú produktom materiálneho rozumu, a spolu so smrťou materiálneho tela zanikajú.

Zostáva iba to, čo bolo bezprostredne prežité a svojim intenzívnym prežitím sa zapísalo do nášho ducha. Jedine toto nám zostane, a to si náš duch odnesie so sebou, ako zásadnú esenciu našej pozemskej existencie.

Snažme sa byť teda ako deti a prežívať všetky okamihy života tak intenzívne a bezprostredne, ako ony. Treba si totiž veľmi hlboko uvedomiť, že oveľa hodnotnejší život prežíva ten, kto sa dokáže úprimne radovať z lúky kvetov, ako ten, kto dokáže všetky tieto kvety druhovo zaradiť a pozná aj ich latinské názvy.

PS. Samozrejme, že sa môžeme poučiť z toho, čo sme prežili v minulosti, a tiež môžeme myslieť na budúcnosť a plánovať si ju. Ale prítomný okamžik by sa pre nás mal stať dominantný. A to kvôli tomu, aby sme zo svojho života naozaj niečo mali. Aby z neho niečo mal náš duch, ktorý si môže všetko privlastňovať len prostredníctvom autentického a bezprostredného prežívania.

Preto mu to doprajme! Aby raz nakoniec nemusel odísť na druhý breh chudobný na prežitia, a nemusel sa kvôli tomu potom ešte raz vrátiť na zem a doháňať zameškané.

» kusvetlu.blog.cz/... v spolupráci s M.Š.

 Blog
Komentuj
 fotka
koichi  15. 4. 2019 19:36
Super blog, presne takto by to malo byť
 fotka
majmarad  16. 4. 2019 06:10
Všetkých záhradníkov si hodil do jedného vreca Inak máš naozaj pocit, že sa dá byť nezasiahnutými? prežívať prítomný okamih to áno, ale môže byť človek nezasiahnutý?
 fotka
marcello1111  16. 4. 2019 22:44
pozor na poslednú vetu...nie je v súlade s Božím zákonom....
sú len dve cesty nebo a peklo, žiadny opravný termín na zemi...
 fotka
vreskot000  20. 4. 2019 09:42
tento článok je blud. mne tu zaváňa sklbenie materialistického ponímania so svetom kresťanstva, písma svätého. zaváňa mi tu akési novodobé náboženstvo. Také, ktoré odmieta Boha, a prispôsobuje si Jeho na svoj obraz. práveže veľmi zle. Písmo mi hovorí, že vchádzajte do kráľovstva Božieho tesnou bránou. a vždy to tak je. nepoznám človeka, ktorý by nemal nejaké trápenie. Tým nechcem povedať, že nutne musíme vyzerať ako akési nešťastnice a božie dopustenia, ale my máme dokončovať tento svet. Boh práveže nám nesľubuje v tomto svete akýsi blahobyt. Ježiš predsa odkazuje, aby sme si nezhromažďovali majetok, kde ich mole a hrdza zničí, ale v nebi poklady, ktoré pozemské hniloby a zákony tohoto sveta nemajú dosah. a presne to sa aj deje. aj istá anekdota spomína, že priatelia, láska, rodina, sú pre človeka dôležitejšie ako všetok materializmus na svete, nie preto, že sú zadarmo (láska, rodina, pridal by som k tomu viera v Boha) ale preto, lebo sú nenahraditeľné. a darmo budeš intenzívne prežívať na zemi všetky okamihy, nič ti to osožiť nebude. Všetko raz pominie. Nechcem povedať, že píšeš blud, možno to myslíš dobre, avšak nie je to pravda. Aj Pán Ježiš intenzívne, oveľa intenzívnejšie prežíval každý okamih, keď robil zázraky, keď premieňal srdcia tak, ako premieňal pri Poslednej večeri chlieb a víno na Najsvätejšiu Eucharistiu. A predsa ho zlomyseľne zradil najbližší, predsa bol vydaný na smrť, avšak tretieho dńa vstal z mŕtvych, udalosť ktorú si pripomíname dnes večer, cely zajtrajší deň, a vlastne každú nedeľu. Myslím si že toto je nádherný odkaz, duchovné posolstvo Pána všetkým kresťanom, aby uverili pravde, aby uverili v Neho, ktorý je Cesta, Pravda, a Život, a aby sme sa raz všetci zjednotili vo večnosti, kde bude on jediným Kráľom v Kráľovstve nebeskom, pravdy, lásky a spravodlivosti. Tam predsa spejeme všetci, ale nie všetci sa o to usilujeme. a ďalej. na zem sa vrátiť už nevrátiš druhý raz. človek predsa speje do večnosti. Nechajme to na Pána! Nechajme naozaj všetko to, čo nás rozdeluje a počúvajme čo nás spája. Nás má spájať láska ku Kristovi a nie nekonečné konšpiračné reči. Toto ma odrádza na sektách, že dookola vedú konšpiračné reči, čo by bolo keby bolo, vytrhnuté z kontextu biblické vety a pasáže. To nie je Božie slovo. Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť a láska v Duchu Svätom. Tak ako sa hovorieva v pohrebnej homíli, citujem. Bratia, kto za svojho pozemského života žil s Kristom, ten sa s ním nerozlúči ani v okamihu opustenia tohoto sveta, v hodine smrti. Práve opak je pravdou. Doteraz v Krista veril, teraz ho vidí. Čo inšie si kresťan môže priať? Zamysli sa brat nad tým, a opusti bludy, ktorým veríš, a prijmi opravdivú vieru v Boha. Lebo raz sa všetci dozvieme Pravdu, a stáť budeme pred Baránkom, ktorý sníma hriechy sveta.
Napíš svoj komentár