O hlbokom omyle stúpencov gnostického kresťanstva

Gnostické kresťanstvo je kresťanstvom, uznávajúcim kozmický princíp Krista. Ide o všeobsiahly, božský princíp, jestvujúci nad hmotným svetom. Tento princíp pôsobí svojim vyžarovaním zhora smerom nadol k ľuďom a vnútorne ich nabáda k tomu, aby poznali, čím v skutočnosti sú. Že sú zrnkami ducha, ponorenými do hmotného sveta za účelom duchovného dozrievania, a že skutočným zmyslom ich bytia je nadobudnutie takej vysokej miery zdokonalenia v cnostiach, že budú môcť navždy opustiť hmotnosť a vstúpiť do večnej ríše Ducha.

Gnostickí kresťania, žijúci dávno pred narodením Ježiša Nazaretského sa nazývali kresťanmi preto, lebo uznávali tento neosobný, božský princíp Krista. Vnútorne sa naň snažili naladiť a spojiť sa ním. No a prostredníctvom toho spojenia boli potom vnútorne vedení na ich osobnej a individuálnej ceste ceste do ríše Ducha – do kráľovstva nebeského.

Gnostickí kresťania však stoja v tvrdej opozícii voči kresťanom so židovskou tradíciou. Tí podľa nich prostredníctvom fyzickej osoby Ježiša Krista zmaterializovali všeobsiahly, kozmický princíp a strhli ho do hmoty. A táto materializácia spôsobila, že už nie je uctievaný, ani vnútorne hľadaný skutočný, božský, všeobsiahly kozmický princíp, ale naopak, je uctievaná osoba Ježiša Krista, ako Boha v materiálnom tele. Je to podľa nich tá najväčšia tragédia ľudstva, pretože týmto spôsobom došlo k zbožšteniu hmoty. Týmto spôsobom upadol svet do uctievania hmoty a matérie, čomu plne prepadla najmä západná civilizácia.

Uctievanie hmoty sa stalo hlavným princípom kresťanského sveta, čo v zbesilej honbe za matériou a jej pôžitkami malo za následok všetko zlo vo svete. Čo malo za následok dobyvačné vojny a vraždenie, podmaňovanie si jednotlivcov a celých národov, vykorisťovanie, zotročovanie, lúpeže, vraždy, podlosť a všetko ostatné.

Zlepšenie situácie vo svete, ktorý z tohto dôvodu smeruje k absolútnemu vydrancovaniu zeme, k stále novým vojnám a k sebazničeniu spočíva v zrieknutí sa Krista v materiálnom tele, pretože práve touto vierou dochádza k zbožšteniu hmoty. Lebo zlepšenie situácie vo svete spočíva jedine v opätovnom návrate k pravej duchovnosti, prostredníctvom uctievania pôvodného, kozmického princípu Krista.

Gnostickí kresťania však vo všetkých týchto svojich tvrdeniach nemajú pravdu a hlboko sa mýlia! A my si teraz ukážme, v čom konkrétne spočíva ich omyl.

V prvom rade je to v ich chápaní materializácie Ježiša, čo je nepochopením základných duchovných skutočností. Ukážme si to na príklade človeka. Človek je duchovná bytosť a jeho duch vstupuje do materiálneho tela. Avšak jeho vstupom do materiálneho tela sa duch nezmaterializuje. To znamená, že sa nestotožní s telom. Duch a telo sú síce spojené, ale zostávajú od seba navždy oddelené. Duch, vstupujúci do hmotnosti berie na seba len záhal fyzického tela.

Je to veľmi podobné, ako keď idete v zime von a oblečiete si kabát. Jeho oblečením sa predsa nestávate kabátom. Ste s ním síce dočasne spojený, ste akoby jedným, ale ste od seba navzájom stále oddelení. Jednoducho kabát je kabát a vy ste vy! A keď prídete opäť dovnútra vyzlečiete ho a zavesíte na vešiak.

No a presne tento istý princíp platí aj vo vzťahu ducha a tela, kedy telo je iba kabátom ducha. A ten po ukončení svojej pozemskej misie odloží, pretože sa so svojim vonkajším obalom nikdy nestotožnil.

Na základe uvedených skutočností je prejavom najvyššej duchovnej nevedomosti stotožňovať osobnosť človeka s jeho materiálnym telom, čiže s tým, čo vidíme. Takýmto spôsobom uvažujú len materialisti, ktorí sú presvedčení, že človek je len fyzické telo s určitými základnými psychickými funkciami.

Skutočný človek je však iba duch! Fyzické telo je len jeho vonkajší obal, slúžiaci mu na to, aby sa mohol prejaviť v hmotnosti. Aby v nej mohol žiť, duchovne rásť a duchovne dozrievať.

No a presne takto isto je to aj s kozmickým princípom Krista. Nepatrná časť tohto veľkého, všeobsiahleho, božského princípu si ako kabát obliekla na seba vonkajší obal fyzického tela, aby sa mohla prejaviť v mrazivej temnote nevedomosti na zemi. Vstupom kozmického princípu Krista do fyzického tela však z vyššie uvedených dôvodov nedošlo k žiadnej materializácii.

Tieto dve veci sa predsa vzájomne nikdy nezmiešali. Telo bolo len materiálnym obalom a v jeho vnútri sa nachádzal kozmický princíp Krista, ktorý tak dostal príležitosť prejaviť sa v hmotnosti. A po splnení svojej pozemskej misie jednoducho iba odložil vonkajší obal fyzického tela a opäť sa plne stotožnil so všeobsiahlosťou kozmického princípu Krista.

Všetky tvrdenia o materializácii sú preto hlbokým omylom! A to omylom tak elementárnym, že sa to zdá byť až účelovou lžou a vedomým zavádzaním! Je to totiž až smiešne, ale v skutočnosti ten, kto tvrdí, že Ježišov príchod bol zmaterializovaním kozmického princípu Krista v podstate tvrdí, že on sám sa stáva kabátom a absolútne sa s ním stotožňuje, kedykoľvek si ho oblečie.

Veľmi dôležité je ale aj poznanie odpovede na otázku, prečo vôbec musel tento všeobsiahly, božský princíp vstúpiť do pozemského tela? Čo bolo toho príčinou?

Keby všetko fungovalo tak ako má, naozaj by stačilo vnútorne napájanie ľudí na všetko prestupujúci, božský kozmický princíp Krista, a oni by prostredníctvom neho mohli byť vedení nahor, do ríše Ducha. Ale toto žiaľ prestalo byť vinou ľudí možné!

Súčasťou ľudskej osobnosti sú totiž dve základné zložky. Zložka citovo duchovná a zložka materiálne rozumová. A tieto dve zložky v človeku majú vzájomne spolupracovať tak, že to citovo duchovné má mať prednostné postavenie a to materialno rozumové má stáť na druhom mieste. Má stáť v službách ducha.

To znamená, že vo vnútri ľudí má vládnuť duch a tento duch sa potom, prostredníctvom citu je schopný spájať s kozmickým princípom Krista, ktorým môžu byť ľudia vedení.

Na zemi však došlo k tomu, že ľudia postupne začali čoraz viacej stavať do popredia materiálno rozumovú zložku svojej osobnosti, čo malo za následok postupné odsúvanie citovo duchovnej zložky do úzadia. Až sa napokon stalo, že rozumovo materiálna zložka úplne ovládla ľudskú osobnosť a oklieštila to citovo duchovné do takej miery, že sa to už nebolo schopné vôbec, alebo len minimálne prejavovať.

Tým ale ľudia stratili kontakt s kozmickým princípom Krista a neboli ho schopní vôbec vnímať, alebo ho vnímali len čiastočne a veľmi obmedzene. Tak začala celá ľudská civilizácia smerovať do nešťastia rozumového materializmu. Život na zemi sa začal čoraz viacej vzďaľovať od naplňovania pravého zmyslu bytia, ktorým je smerovanie osobnosti človeka do kráľovstva Ducha.

Zhora bola pozorovaná táto falošná cesta, vedúca do nešťastia materiálneho i duchovného. Vedúca do úplnej záhuby! A pretože schopnosť ľudí neskreslene vnímať podnety kozmického princípu Krista, ktorý im mohol ukázať správny smer bola stratená, zostala už len jediná možnosť záchrany. Spočívala v tom, že nepatrná časť tohto všeobsiahleho, kozmického princípu si oblečie vonkajší záhal ľudského tela a v podobe človeka, Ježiša Nazaretského, prinesie na zem Slovo Pravdy. V ňom ľuďom daruje stratené poznanie kozmického princípu Krista, pretože oni sami ho už prestali byť schopní vnútorne vnímať.

Desivé nešťastie, ktoré by ľudskú civilizáciu muselo na jej takto zvolenej falošnej ceste stretnúť bolo teda zažehnané učením Ježiša Nazaretského, ktorý nám pre našu vlastnú neschopnosť musel priniesť poznanie kozmického princípu Krista vo forme nášho vlastného, ľudského slova. Tým bolo našej civilizácii ukázané správne smerovanie a odvrátená jej cesta do záhuby. Ale len v tom prípade, že to pochopíme a týmto smerom aj reálne pôjdeme.

A skutočne mnohí poznali v Ježišovom učení všeobsiahlosť kozmického princípu Krista. Pochopili, že ich tým najčistejším spôsobom vedie do kráľovstva nebeského, a preto vo svojich životoch a vo svojom myslení nastúpili na túto cestu.

Žiaľ, v osobnostiach mnohých ľudí sa však rozrástla ich rozumovo materiálna zložka až do takej miery, že už neboli schopní poznať kozmický princíp Krista ani cez Ježišovo učenie. Že už neboli schopní poznať nič duchovné a stali sa bytosťami rozumovo materiálne obmedzenými. Stali sa racionalistickými a materialistickými karikatúrami človeka!

A práve tento typ ľudí usiloval Ježišovi o život! Tento typ ľudí ho zavraždil a tento typ ľudí tvrdo a nemilosrdne prenasledoval prvých kresťanov.

Keď však ani prenasledovanie, ani vraždenie neprinášalo želaný cieľ, ktorým bolo definitívne odstránenie poznania kozmického princípu Krista, obsiahnutého v Ježišovom učení a počet kresťanov stále rástol, rozumovo materialistickí nepriatelia Svetla Ducha zmenili taktiku. Infiltrovali sa medzi kresťanov a učenie Ježiša Krista o láske k blížnemu zámerne pokrivili rôznymi účelovými dogmami tak, aby už nebolo čistou cestou k výšinám. A zároveň ho začali efektívne zneužívať na dosahovanie svojich rozumovo materiálnych cieľov a zámerov.

A tak sa Ježišovo učenie stalo len krásnym výstavným štítom, za ktorým sa skrývala tá najväčšia podlosť, túžiaca po moci a po ovládaní druhých. Túžiaca po peniazoch a po dosahovaní materiálnych cieľov. A to pod zámienkou ušľachtilosti, dobra, harmónie, ľudských práv, svetového mieru a podobne. Presne tak, ako sa to deje až do dnešných dní.

Preto je v súčasnosti od seba potrebné odlišovať dva základné typy ľudí. A síce tých, čo sú ešte živí duchom a čo sa snažia žiť v súlade s kozmickým princípom Krista, ktorého poznanie nám sprostredkoval Ježiš svojim učením. A potom tých, čo sú duchovne a citovo mŕtvi. V nich vládne už len materialisticko rozumová racionalita, snažiaca sa dosiahnuť svoje zištné, čisto materialistické ciele akýmkoľvek spôsobom. Podvodom, klamstvom, bezohľadnosťou, násilím, vojnou, vraždou, vykorisťovaním, alebo zaštíťovaním sa rôznymi krásnymi ideálmi, či už humanizmom, ľudskými právami, demokraciou, svetovým mierom, potrebou migrácie, alebo ideálmi rôznych náboženstiev.

A potom je tu ešte tretí typ ľudí, ktorým je to všetko v podstate jedno a ktorí sa názorovo svojim životom len tak vezú. Je to oná všeobecná, konzumná väčšina.

Záver: Zlo vo svete nespôsobil pozemský príchod Ježiša Krista! Tento akt nebol žiadnym hrubým zmaterializovaním kozmického princípu a nemal za následok prehnané uctievanie hmoty! Odvrátením sa od osoby Ježiša a jeho učenia nebude svet lepší!

Skutočná príčina zla spočíva v tragickej zámene dvoch základných zložiek našej osobnosti! V ovládnutí ľudskej psychiky zložkou materiálne rozumovou a v potlačení zložky citovo duchovnej.

Náprava sveta a odstránenie zla spočíva jedine v zmene tejto, v súčasnosti zle nastavenej, vnútornej hierarchie. Lebo v každom človeku má vládnuť iba to ľudsky citovo duchovné! Rozum má duchu slúžiť! Nikdy to nesmie byť naopak, pretože inak budeme kráčať cestami zla a nešťastia tak, ako je tomu dnes.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Zdieľaj článok na facebooku
8 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Dee99

    26 ročný muž
    RK

    Gynekomastické kresťanstvo !
  2. 2
    Vreskot000

    32 ročný muž

    Bratu, zase si napísal bludy, o ktorých som ťa vopred upozornil na nie jednom blogu, ale píšem ti to aj teraz. Pochop prosím ťa, aké presne bolo konkrétne poslanie Ježiša Krista. Písal si o akomsi hromohmotnom a jemnohmotnom tele. Bratu. toto nikde nie je napísané v Písme, a nie je to podmienené pravdou viery ako vieročným článkom, že čosi také mám veriť. Na jednej strane tu máme dva extrémy. To, čo sa nejakej skupine hodí, napíše ako fakt, pričom je to domnienka, ktorá nevychádza z nijakého duchovného presvedčenia, nemá oporu napríklad ani v písme svätom a prví kresťania čosi takéto určite nikdy nevyznávali. Píšeš že skutočný človek je len duch. Nie, je telo, duša, duch, teda človek vo svojej podstate sa skladá z týchto troch mohutností. To, že máme telo je zretelné, prakticky od počatia, telo sa predsa tvaruje zásahom Božím nevyspytateľne mocným a predivným v období pred narodenia, a práve v tom okamihu ti Boh vdýchol nesrmteľnú dušu, teda v okamihu počatia. Toto sú fakty. Na základe toho kresťanstvo odsudzuje akékoľvek neprirodzené, hriešne zásahy do ľudského tela a chráni predsa jeho dôstojnosť od počatia, až po prirodzenú smrť. Nie teda len od narodenia, ale od počatia. Avšak Pán toto na svojich rečiach v evanjeliách nikde nespomína. Ústrednou a dominantnou rečou Pánovou o ľudstve, jeho spásy, potreba prijatia Ježiša ako Mesiáša sa predsa nachádza vo viacerých výrokoch Pánových. Budem spomínať len niektoré. ľahšie je prejsť ťave uchom ihly, ako boháčovi do nebeského kráľovstva. Ak nebudete ako deti, nevojdete do božieho kráľovstva. Alebo si spomeň o tom, ako kázal o blahoslavenstvách. Ako povedal, že blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Pravdepodobne nebudeš potešení v tomto svete, pretože tento svet je slzavé údolie, ktoré ale vinou hriechu spôsobilo odčlenenie sa od prvotného raja. Presne tak ako Adam a Eva sa zdržiavali v Krajine Nód, keď boli vyhnaní z biblického raja. Pokiaľ Im Pán zdôraznil, že v pote tváre budeš jesť svoj chlieb, asi to nemyslel len tak, a pracujúci ľudia to pociťujú prakticky dennodenne. Neexistuje nejaký krásny deň, kedy by si si povedal, že toto všetko je ideálne. Všetko je totiž do času, časné, ale nie večné, pretože situácia sa môže zmeniť zo dňa na deň. Píšeš, že Skutočná príčina zla spočíva v tragickej zámene dvoch základných zložiek našej osobnosti! Nie nie bratu. Skutočná príčina zla bola neposlúchnutie božej výzvy, že zo všetkych stromov v raji môžeš jesť, ale zo stromu poznania jesť nesmieš, lebo deň, kedy z neho budeš jesť, istotne zomrieš. Kedysi som o tom písal. Adam nič nepotlačil nijakú duchovnú zložku,isto nevedel definovať ľudskú psychiku, a nevedel že rozum má slúžiť duchu, pretože diabol spôsobil že sa mu zatemnil rozum, keď ho začal počúvať, a vôľa naklonila k zlému a v okamihu spáchania prvého hriechu spôsobilo neodvratný údel smrti, ale len v Kristovi máme prísľub budúcej nesmrteľnosti. Asi toľko brat. Študuj Písmo!