O ideále nepoškvrneného počatia a iných fascinujúcich skutočnostiach

Osobnostne a duchovne vysoko stojaci, kvalitní jedinci, môžu prichádzať na svet len prostredníctvom nepoškvrneného počatia! Nepoškvrnené počatie totiž nie je dej, ktorý sa stal len jediný krát v dejinách! Ideál nepoškvrneného počatia môže byť dosiahnutý každou ženou, ktorá splní dve podmienky. A síce, ak k počatiu dôjde z čistej lásky, a zároveň s vrúcnym pohľadom, upretým k Stvoriteľovi. Takýmto spôsobom bolo totiž Máriou z Nazareta počaté fyzické telo Kristovo a podobným, telesnou zmyselnosťou nepoškvrneným počatím by mali prichádzať na svet všetci ľudia.

Prvá požiadavka, čiže čistá láska, môže byť splnená pomerne ľahko mnohými, hlboko sa milujúcimi pármi. Horšie je to však už s druhou požiadavkou. A síce, s vrúcnym pohľadom upretým k Stvoriteľovi. Ten väčšine žien, ale aj mužov dneška chýba. A chýba im nie len pri plodení, ale prakticky pri všetkom, čo vo svojom každodennom živote konajú.

No a práve na túto druhú, tak ťažko ľuďmi splniteľnú požiadavku sa teraz skúsme trochu hlbšie zamerať, pretože jej splnenie je schopné prepožičať nie len plodeniu, ale absolútne všetkým veciam okolo nás úplne iný rozmer. Rozmer, schopný priniesť svetu oveľa vyššiu osobnostnú kvalitu mladej generácie a zároveň prepožičať oveľa vyššiu kvalitu všetkým veciam okolo nás.

Absolútna väčšina ľudí našej planéty je upriamená predovšetkým na veci hmotné a na výhody a pôžitky, ktoré im hmotné veci prinášajú. Jedine toto plne pohlcuje ich vedomie a myslenie.

Bez toho, že by to oni sami tušili, sa však týmto spôsobom stávajú otrokmi matérie. Otrokmi hmoty, pretože ich myslenie a vedomie je ňou absolútne zotročené. V ich myslení a vedomí už totiž nemá miesta vôbec nič, čo by matériu a s ňou spojené, materialistické záujmy v niečom presahovalo. O týchto hodnotách jasne svedčia absolútne všetky rozhovory medzi ľuďmi, ktoré si kdekoľvek náhodne vypočujete.

V Listoch apoštolov, v ostrom protipóle so štandardným jednaním pozemských ľudí sa však nachádza jedno veľmi zvláštne odporučenie v tomto zmysle: „Kupujte, akoby ste nekupovali, predávajte, akoby ste nepredávali a pracujte, akoby ste nepracovali.“

Čiže konajte všetky veci tak, akoby ste ich nekonali. To znamená, buďte nad nimi! Majte nad nimi nadhľad, pretože inak vás pohltia! Inak vás spútajú! Inak vás zotročia! A tým vás poškvrnia!

Byť nad vecami a konať ich tak, akoby sme ich nekonali, telesne sa spájať tak, akoby sme sa telesne nespájali a tým pádom bolo naše telesné spojenie bez poškvrny, je možné jedine vtedy, ak je náš vnútorný zrak silne a mocne nasmerovaný k Stvoriteľovi.

Lebo tak, ako Slnko, nachádzajúce sa vysoko nad našimi hlavami dáva svetu teplo, svetlo a tým pádom život, tak aj Stvoriteľ, nachádzajúci sa vysoko nad všetkým tvorstvom je pôvodcom života, ktorý vytvoril a ktorý ustavične udržuje. A preto má k nemu smerovať elementárna úcta a vďačnosť od každého vedomého tvora, žijúceho v jeho stvorení. Teda aj od človeka! A táto najprirodzenejšia vec, aká vôbec jestvuje, by nám sama osebe úplne prirodzene poskytla aj potrebný nadhľad nad matériou.

V ľuďoch však niet ani úcty, ani vďaky k Stvoriteľovi! Tým ale automaticky strácajú potrebný nadhľad, čo sa prejavuje tak, že materiálne veci a pôžitky sa im stávajú všetkým.

Absenciou nevyhnutného nadhľadu sa stávajú otrokmi vecí a poškvrňujú sa nimi! Poškvrňujú sa chamtivosťou, bezohľadnosťou, podvodom, klamstvom a nespravodlivosťou pri ich nadobúdaní. A vo svojom stave, bez úcty plného a vďačného pohľadu, nasmerovaného k Stvoriteľovi sa tiež poškvrňujú nízkymi pudmi a zmyselnosťou pri telesnom spojení.

A preto tiež takmer nič, čo v súčasnosti ľudia konajú, nemá požehnania Zhora. Sú to iba čisto ľudské diela, bez požehnania Pána, ktoré aj keby boli akokoľvek veľké, nečaká nič iného, ako osud pyšnej babylonskej veže.

Lebo ako naši predkovia múdro vraveli: „Márne každé namáhanie, kde niet Božie požehnanie.“

Preto človeče líhaj, vstávaj, pracuj, raduj sa, ale aj znášaj všetky svoje strasti s pohľadom vďaky a úcty, upretým k Stvoriteľovi! Len tak sa staneš pánom nad materiálnymi vecami a nestaneš sa ich otrokom. Len tak nepoškvrníš svoje bytie nízkosťou, ktorou sa nevyhnutne poškvrňujú tí, čo vidia vrchol všetkého iba v hmote a hmotných pôžitkoch. A preto, kvôli ich dosiahnutiu neraz nepohrdnú ani podvodom, ani klamstvom, ani nespravodlivosťou, ani nečestnosťou, ani podlosťou.

Ty však človeče vzhliadaj v úcte, vďake a v bázni k Najvyššiemu, aby si mal dostatočný nadhľad nad vecami a svojou chtivosťou po nich si nepoškvrnil svoju dušu!

Človeče, kupuj preto, akoby si nekupoval, predávaj, akoby si nepredával a pracuj, akoby si nepracoval.

Pokúšaj sa o to neustále, pretože nakoniec, keď príde tvoj čas, mal by si dokázať aj zomrieť, akoby si nezomieral. S pohľadom upretým k Pánovi by si sa mal dokázať v hodine vlastnej smrti povzniesť nad svoje umieranie a tým ho presiahnuť. Ak to totiž dokážeš, stane sa ti to realitou! Stane sa ti realitou tvoje ďalšie, pokračujúce bytie v blízkosti Pána, v jeho kráľovstve nebeskom.

Ak však chceš človeče toto raz dokázať, uč sa upierať svoj vnútorný zrak v úcte a vďačnosti k Stvoriteľovi, aby sa ti to stalo úplnou samozrejmosťou. Úplnou samozrejmosťou aj v exponovanej chvíli vlastnej smrti, pretože potom naozaj dokážeš zomrieť, akoby si nezomieral. Tak sa staneš víťazom nad smrťou a prekonáš vlastnú smrteľnosť, pretože pre toho, kto sa naučil upínať svoje vedomie k Najvyššiemu predsa žiadnej smrti niet. Lebo Pán je život! Život večný, pulzujúci, burácajúci a prekypujúci!

Smrť je preto len pre tých, ktorí kupovali, akoby kupovanie bolo všetkým!

Smrť je len pre tých, ktorí predávali, akoby predávanie bolo všetkým!

Smrť je len pre tých, ktorí pracovali, alebo nútili pracovať iných, akoby jedine práca bola všetkým!

A preto keď budú zomierať, bude aj zomieranie pre nich všetkým! Ich duša a ich vedomie bude do neho plne vtiahnuté tak, ako boli oni počas celého svojho života plne a bez nadhľadu vtiahnutí iba materiálnej reality.

A preto sa nakoniec pre nich ich smrť stane nie len smrťou fyzického tela, ale aj smrťou duše a celej ich vedomej osobnosti! Osobnosti, ktorá sa nenaučila vzhliadať s úctou a vďačnosťou k Zdroju všetkého Života, čím sama seba od tohto Zdroja odrezala, pretože hmotné veci a pôžitky boli pre ňu oveľa dôležitejšie, ako Zdroj bytia samotného a Najvznešenejší pôvodca všetkých vecí. Vecí, ktoré sú tu pre nás a sú nám k dispozícii, avšak v nijakom prípade nesmieme dopustiť, aby nás zotročili tak, ako sú nimi až pod ľudskú dôstojnosť zotročení dnešní ľudia.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Zdieľaj článok na facebooku
6 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Livre

    18 ročné dievča

    Skopírované.
  2. 2
    Marcello1111

    30 ročný muž

    Sanctus Deus, Sanctus Fortis, Sanctus Immortalis, miserere nobis.
  3. 3
    Antifunebracka

    29 ročný muž
    t h e r a p i s t o f b i r dz

    Toto by moju ex riadne pobavilo :D Takže máme jebať v kostole? (:
  4. 4
    Johnysheek

    10 ročný chlapec
    ZA (hranicami vsednych dni)

    @livre obavam sa ze on to nekopiruje, ale pise.. kedysi tu fungoval ako m.s. a mozno aj inak...

    ale zvasty su to ze az.. :( prekrutene vsetko..
    chvilku pise nieco s cim sa da suhlasit aby to v zapati uplne znicil..
  5. 5
    Vreskot000

    31 ročný muž

    s posledným odsekom nesúhlasím, kedže duša človeka je nesmrtelná. Pán Ježiš pri istej príležitosti povedal: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu, i telo zahubiť v pekle“ (Mt 10, 28).

    DI
    Duša človeka je nesmrteľná; tak znie piata pravda z malého Vyznania viery. Biblická reč výraz „nesmrteľnosť duše“ nepozná. Ak spomína nesmrteľnosť, tak jedine vo vzťahu k Bohu. V Starom zákone nie je očakávanie posmrtného života, ale mŕtvi existujú v šeole; kniha Múdrosti a kniha Sirachovcovho syna rozpráva o nesmrteľnosti celého človeka. Slová, ktoré sa v Starom zákone používajú na označenie duše (nefeš – hrdlo, pás; prenesene dych, život), na označenie ducha (ruach – vietor, dych, duch, životná sila, život), na pomenovanie tela (bassar – mäso, telo, príbuzenstvo, rodina) znamenajú celého človeka. Pritom nie je medzi nimi protirečenie: nefeš a ruach = človek vo vzťahu k Bohu; človek nemá telo, ale je telom, nemá ducha, ale je duchom, ktorý je otvorený Bohu. Oboje značí celú ľudskú osobu.
    Telo nie je väzením duše ani zdrojom hriechu, ako o tom učí antický filozof Platón. Keď duša a telo tvoria jednotu, padá stará predstava, že smrť je odlúčením duše od tela. Smrť je teda udalosť, ktorá postihuje celého človeka. Ako je to teda s nesmrteľnosťou duše?
    Filozofi vysvetľujú nesmrteľnosť duše jej jednoduchosťou. Nemôže sa rozdeliť, nemôže sa rozpadnúť, nemôže teda zaniknúť. Teológia to vysvetľuje krajšie. Človek nemôže zaniknúť, pretože Boh ho pozná a miluje. A keďže každá láska tiahne k trvaniu, Božia láska trvalosť nielen chce, ale ju i spôsobuje. Sami uznajme, nie je to krásne byť si vedomý, že ja nezaniknem, pretože Boh o mne vie, stvoril ma a má ma rád? Som Boží majetok, a preto nezaniknem. Môžem na Božiu lásku odpovedať svojou vierou a láskou Ježišovi: „Aby každý, kto v neho verí, mal večný život“ (Jn 3, 15). Viera v nesmrteľnosť je pre nás, kresťanov, radostnou istotou. I napriek uvedenému, viera v nesmrteľnosť zostáva naďalej vierou, a nie poznaním. Nemožno ju dokázať vedeckým pokusom. Žiadny chirurg nenájde dušu ako orgán v ľudskom tele. Nikto nedokáže pokusmi v laboratóriu, že dušu nemožno zabiť, rozbiť, že je nesmrteľná. Je a zostane súčasťou našej viery v Boha, súčasťou nášho Kréda, že veríme vo vzkriesenie tela a v život večný. Je súčasťou viery, že Boh nášho počiatku – Stvoriteľ - je tiež Bohom nášho konca - Boh Dovŕšiteľ. Boh je Alfa i Omega.

    PAR
    Už vieme, že smrťou sa náš život nekončí. Práve naopak, iba začína. A to vďaka Bohu, ktorý nás obdaroval nesmrteľnou dušou. Je namieste otázka: Ako bude vyzerať náš život po smrti? Bude vyzerať presne tak, ako si ho navrhneme v tomto pozemskom živote. Na konci vekov bude Boh každému z nás vyplácať spravodlivú mzdu za naše pozemské hospodárenie. Spravodlivo odváži naše skutky. Na ktorú stranu sa nakloní váha nášho života? Na tú, kde sa nachádza všetko dobro, čo sme vykonali počas nášho putovania do nebeskej vlasti? Alebo na tú, kde je zase všetko zlo, ktoré sme spáchali, a zároveň i dobro, ktoré sme nevykonali, zanedbali?!
    Po akej ceste kráčame za svojím večným cieľom? Po širokej, ktorá je na prvý pohľad vábivá, ale zradná? Alebo po úzkej, ktorú nám odporúča Pán Ježiš?! Svet, v ktorom žijeme, nám ponúka mnoho ciest. Sľubuje nám, že vyplní všetky naše túžby. Aj keď dosiahneme cieľ - splnenie nejakej túžby - vždy nám bude niečo chýbať, pretože svet nám ponúka len to pozemské: bohatstvo, slávu, úspech, kariéru… Môže nám svet dať lásku alebo večný život? Asi ťažko! „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ (Mt 16, 26)
    Nastúpme na cestu svätosti, na cestu do Božieho kráľovstva, ktorá nie je ničím iným, ako nasledovaním Krista. Keď pozeráme na akúkoľvek časť z jeho života, vždy tam nájdeme vzor, ako sa Ježiš správa a čo robí. A toto môže urobiť každý z nás. Ale ak nepoznáme dobre Ježišov život, nebudeme vedieť, ako ho nasledovať. Preto je pre nás dôležité stále viac a hlbšie poznávať jeho život. Takto sa od Ježiša naučíme plniť Božiu vôľu. Plnením Božej vôle nasledujeme Krista a kráčame krok za krokom, každý so svojím každodenným krížom, do Božieho kráľovstva.