Dogma je niečo raz a navždy dané a nemenné. Dogmy sú vieroučné pravdy, ktoré sa prijímali na cirkevných konciloch záväzne pre celé kresťanstvo. Ich konečná podoba bola formulovaná najvyššou cirkevnou hierarchiou a kryštalizovala sa po vzájomných intenzívnych, a niekedy aj dlhodobých rokovaniach. No a konečný výsledok, čiže dogmu, zostávalo bežným kresťanom už len prijať. Prijať a veriť jej bez akýchkoľvek pochybností a bez premýšľania.


Dogmy neprijať, alebo o nich hoci už len kriticky uvažovať, bolo považované za kacírstvo. A ak napríklad v stredoveku niekto niekoho zo zlomyseľnosti, alebo z prehnanej horlivosti udal za podobné kacírske myšlienky, obvinenému hrozilo mučenie a často i upálenie.

V súčasnosti majú pojmy ako „dogma“ a „dogmatický“ negatívny význam. A treba podotknúť, že nie neoprávnene, pretože ľudia vnímajú, že na tomto princípe nie je niečo v poriadku. Že ide o niečo nesprávne a nezdravé, čo sa prieči ľudskej prirodzenosti.

No a my si teraz, so snahou o vecný prístup ukážme, v čom konkrétne spočíva nesprávnosť a škodlivosť dogiem.

Každý človek vlastní rozum, cit a slobodnú vôľu. To všetko sú dary od nášho Stvoriteľa, a našou povinnosťou je ich správne využívať a správne s nimi disponovať.

Reálne to znamená, že človek má vlastným cítením a myslením skúmať všetko, čo k nemu prichádza a s čím je konfrontovaný. A potom, zo svojej slobodnej vôle, sa má prikloniť na tú stranu, s ktorou je jeho vnútro v súlade. Ako pravdu má teda prijať len to, čo sa plne zhoduje s jeho vlastným cítením a myslením. Len to, s čím sa môže plne vnútorne stotožniť.

Toto je poctivý, pravý a správny prístup, ktorý je doslova povinnosťou každého človeka. Povinnosťou, vyplývajúcou mu z jeho schopnosti cítiť, myslieť a slobodne sa rozhodovať. Keby ľudia takýmto spôsobom pristupovali ku všetkým informáciám, ktoré ku ním prichádzajú, stali by sa silnými a samostatnými osobnosťami s vlastným názorom. S názorom, ktorý získali svojim vlastným skúmaním, a preto sa im stal presvedčením.

No a takýmto spôsobom by sme mali pristupovať i vo vzťahu k našej viere. I tú sme povinní preveriť našim skúmaním a prijať za svoje máme potom len to, s čím sa môžeme vnútorne plne stotožniť. To, za čo sa môžeme vnútorne postaviť.

Viera bez vlastného skúmania nie je totiž živá. Je mŕtva, pretože nestojí na vlastnom presvedčení. Je to potom len bezmyšlienkovité prijatie niečoho, čomu síce veríme, ale čo sme nikdy nepodrobili vlastnému skúmaniu. Iba sme to povrchne prijali ako nemennú pravdu.

Ak sa totiž nad samotným princípom dogmy hlbšie zamyslíme, nemá vôbec žiadnu logiku. Keby napríklad trebárs nejaká, dogmaticky ukotvená téza, stála naozaj v Pravde Pána, niet sa predsa čo obávať žiadneho samostatného skúmania jednotlivcov prostredníctvom ich zvažujúceho myslenia a cítenia. To by muselo vždy nevyhnutne iba potvrdiť pravdivosť takejto dogmy, opierajúcej sa o Pravdu. Lebo to, čo stojí v Pravde sa predsa nikdy nemusí obávať nijakého skúmania.

Naopak, musí ho iba vítať, pretože sa tým podporuje rozvoj samostatnosti, prostredníctvom aktívneho myšlienkového a citového zvažovania jednotlivcov, ktorý aj tak nakoniec musí vždy iba opätovne potvrdiť túto Pravdu.

Na základe uvedomenia si vyššie uvedených, jednoduchých a prostých skutočností však vzniká dôvodné podozrenie, že za každým ustanovením dogmy, zakazujúcej o nej uvažovať a skúmať ju, stojí v pozadí strach a obava, že by sa snáď podobným skúmaním mohlo dôjsť k poznaniu, že daná dogma pevne nestojí v Pravde Pána.

A žiaľ, práve takto je to v mnohých prípadoch aj v skutočnosti, pretože mnohé z cirkevných dogiem sa odkláňajú od Pánovej Pravdy, čo by pri vážnejšom skúmaní muselo vyjsť nevyhnutne na povrch.

A preto, ako obrana pred odhalením nesprávneho a pokriveného, bolo a stále je v prípade dogiem v podstate zakázané akékoľvek skúmanie ich pravdivosti prostredníctvom vlastného, samostatného myslenia a cítenia. Jedine týmto spôsobom sa zabezpečuje trvácnosť mnohých dogiem, ktoré aj keď sa odkláňajú od Pravdy, v cirkvách neustále pretrvávajú, pretože ich skúmanie vlastným cítením a myslením sa neodporúča, či priamo zakazuje.

Ešte raz preto treba zopakovať. To, čo stojí v Pravde, sa nemusí obávať žiadneho skúmania. To však, čo sa od Pravdy odkláňa a tento odklon by na základe vážnejšieho skúmania začal byť badateľný, to je možné udržať jedine tak, že sa to ľuďom zakáže skúmať. Že sa to prehlási za dogmu, ktorá je raz a navždy daná, a viac sa nepripúšťajú žiadne diskusie.

Takýto zákaz sa však prieči Vôli Najvyššieho a jeho darom, ktoré nám daroval, a ktoré máme, ba dokonca sme povinní využívať.

A preto ich využívajme! Preto všetko skúmajme prostredníctvom svojho citu a rozumu! Preto si prostredníctvom nich budujme svoje vlastné presvedčenie, pretože za to, či veríme veciam pravdivým, alebo nepravdivým, ponesieme zodpovednosť len my sami. Nepomôžu nám výhovorky, že iní nás viedli nesprávne. Že oni sú zodpovední za naše omyly a za našu pokrivenú vieru, pre ktorú spejeme do duchovnej záhuby.

Nie, milí priatelia! Každý je zodpovedný v prvom rade sám za seba! Každý má predsa dar cítenia a myslenia, a preto ho má využívať! Keby tak vo veciach viery činil, nemohol by byť oklamaný.

Ak ale bol pohodlný samostatne skúmať, alebo mal z toho strach, a preto iba poslušne prijíma všetky dogmy, duchovne sa to rovná podpisu zmluvy bez jej prečítania. A za takto ním podpísanú zmluvu bude potom musieť niesť zodpovednosť, ktorej sa už nemôže vyhnúť. Presne tak, ako sa to bežne deje aj na zemi.

Výsada cítiť a myslieť v sebe nesie povinnosť skúmať!

Jedine ten, kto takto koná, koná zodpovedne! Ten, kto bezmyšlienkovite prijíma niečo ako nemenné a raz navždy dané, o čom sa nepochybuje, koná nezodpovedne voči sebe samému, a za svoju nezodpovednosť bude raz musieť veľmi trpko zaplatiť.

» kusvetlu.blog.cz/... v spolupráci s M.Š.

 Blog
Komentuj
 fotka
mariquittka  13. 1. 2020 18:37
presne tak
 fotka
elkiller  13. 1. 2020 20:15
solídne pičoviny
 fotka
vreskot000  18. 1. 2020 19:40
mohol by si vedieť, že v prvom rade dogma je Bohom zjavená pravda, ktorú nasledne cirkev ako Bohom zjavenú mi káže veriť. Čo to znamená v praxi? je ťažké pochopiť niektoré súvislosti v kresťanskom ponímaní, pokiaľ kresťanstvo ti nie je životný štýl, pokiaľ niekto nie je kresťan, ale je ateista. Dogmy su veľmi podstatné, pretože priamo nadväzujú ako učenie cirkvi na biblické učenie. Dobre vieš, aspoň ty že dogma preto sa dogmou stalo, aby sa nešírilo bludné učenie, ale aby raz a navždy bolo niečo dané ako fakt. Je to niečo ako ústava a zákony. Každý štát, spoločnosť, trieda, vrstva, nejaký systém sa musel najprv meniť. a začínal kdesi odznova. nik nevie presne definovať, aká bude situácia o napríklad sto rokov, ked sa niekoľko generácii vymení, a ešte k tomu pripočítaj omnoho dlhší čas. vedeli pred tristo rokmi, že dnes bude kresťan, zdôraznujem kresťan pochybovať o pravosti biblie? asi ťažko. len ľudia, ktorí na základe hypotetických filozofických disciplín začali kadečo špekulovať a robiť akési kontroverzné učenia, nejaké kresťanské odnože, pokiaľ sa odchýlili od Písma, šíria čisté bludy. to je presne problém siekt. problém toho, že dnes už hocikto môže vystúpiť a kázať o Slove Božom. Na to aleje potrebné teologické vzdelanie, ktoré nie je jednoduché, a je potrebné byť vedený Duchom Svätým a modliť sa. a nie každý aj kresťan to dokáže a chce. A jedna vec je to robiť na verejnosti, a druhá v súkromí. Dnes mnohí aj veriaci sa chccú vystatovať pred hocikým, ale je toto cesta? Podľa mňa nie. Píšeš že dogma nemá logiku. Má a veľkú logiku. musíš mať pevný bod, ktorý budeš študijne skúmať. musíš mať nejakú náuku, ktorú predovšetkým podoprieš logickým, zdravým, racionálnym teda rozumovým uvažovaním. čo sa týka viery v Boha je otázka na akej úrovni je naša kresťanská logika, pretože veriť v Boha presahuje logické myslenie. To znamená, že ho nevylučuje, len je tak obtiažne pochopiť čo v podstate od nás požaduje Pán Boh, napríklad na stránkach Písma, že je potrebné, aby sa o tom hlbšie zaoberala napríklad dogmatická teologia, biblikum, teda biblická teologia. To je niečo, čo ty nepoznáš, čomu sa nevenuješ, a toto všetk oje dnes zahrnuté a obsiahnuté v univerzitnom študiu, a takéto študium je naozaj celá veda. Dogmu vnímaš ako kontroverzný prvok, ano celkom logicky, pretože nechceš uznať tradíciu cirkvi. tradícia je akcidentálny prvok, teda sa mení, nie je statický. To čo bolo bolo a ešte niečo aj bude. dnes je tradícia taká, o niekoľko rokov bude iná. tá sa vplyvom prostredia môže meniť, a je to aj dobré, pretože človek či už v kresťanstve alebo inom smere potrebuje napredovať vývojovo. pokiaľ ty sa mentálne zastavíš na nejakej úrovni, z ktorej nebudeš schopný spraviť krok vpred, bude to chyba. preto je dobré mať dogmy, ktoré sú statické, avšak nadčasové z toho hľadiska, že mi pomôžu v každom čase, každom prostredí pomôcť sa zorientovať a vrátiť sa ku korenom ktorým som veril, aby som neodbočil na nesprávnu koľaj. dogma je to, čo sa píše v biblii, ked ma človek hlboko zasadené korene, nevyvráti sa taký strom, ani ked príde silná víchrica. ale človek, ktorý si nectí tradíciu, tára dve na tri, presadzuje liberálnosť v zmýšľaní a odsudzuje dogmatické myslenie je pre duchovný svet veľmi nebezpečný.
Napíš svoj komentár