S touto silou totiž prichádzajú do kontaktu mnohokrát za deň a prostredníctvom nej formujú a dávajú vznikať mnohým veciam a dejom. Avšak žiaľ bez toho, že by o tom vôbec vedeli. A tak, na základe svojho nevedome ľahkomyseľného prístupu dávajú vznikať veciam, ktoré nie sú vôbec pozitívne, a ktoré negatívne ovplyvňujú ich okolie, ako aj ich vlastnú osobnosť.
Aby sme neboli v tejto dôležitej veci tak nevedomými a ľahkomyseľnými, akými sme dnes, pozrime sa detailnejšie na nepoznané tajomstvo tohto fenoménu.
Našim univerzom prúdia rôzne druhy síl a energií. A spolu s nimi i tá najzásadnejšia a najdôležitejšia. A síce už spomínaná, základná božská sila. No a každý z nás ľudí s ňou vstupuje do kontaktu prostredníctvom svojho citového chcenia. Akonáhle teda niečo cítime, alebo niečo chceme, akonáhle sa naše citové chcenie orientuje celkom určitým smerom, okamžite nadväzuje kontakt so základnou, živou silou. Tá sa vlieva do nášho citu a on sa tým pádom stáva živým.
Základná božská sila teda oživí naše cítenie, a ono sa okamžite sformuje do živého citového útvaru, presne zodpovedajúceho druhu nášho citového chcenia.
To znamená, že ak chceme napríklad niekomu urobiť radosť, do nášho chcenia sa vleje božská sila a vytvorí krásnu, dobroprajnú, živú citovú formu radosti, ktorá smeruje k dotyčnej osobe. Dostane sa do jej blízkosti a veľmi pozitívne na ňu vplýva svojou radostnosťou. A verná sebe samej sa v nej snaží vzbudiť rovnako radostné city.
Ale žiaľ, presne tento istý mechanizmus platí aj v prípade zlého chcenia. Ak trebárs cítime k niekomu nenávisť, do nášho citového chcenia sa taktiež okamžite vleje základná božská sila a vytvorí nenávistnú citovú formu, smerujúcu k dotyčnej osobe. A táto nenávistná citová forma sa zdržuje v jej blízkosti a negatívne ju ovplyvňuje smerom k nenávisti.
Tieto skutočnosti nie sú vidieť. Sú voľným okom neviditeľné, ale reálne prebiehajú na úrovni citových energií. Lebo základný fyzikálny zákon hovorí, že žiadna energia sa nestráca. A presne tak je tomu aj s energiou našich citov.
Každým svojim citovým chcením vytvárame prostredníctvom základnej sily určitú živú citovú formu, ktorá pôsobí na svoje okolie a na všetko, s čím príde do styku. A pôsobí buď pozitívne, radostne a budujúco, alebo negatívne, nenávistne a ničivo. Iba na našom chcení záleží, čo budeme prostredníctvom živej božskej sily v našom univerze vytvárať. Táto sila totiž nie je ani dobrá, ani zlá. Je to proste iba živá, neutrálna sila, ktorá vlieva život všetkému, čo chceme. Jedine my samotní svojim dobrým, alebo zlým citovým chcením usmerňujeme božskú silu buď k dobrému, alebo k zlému.
Stvoriteľ teda vlieva do stvorenia svoju základnú silu a vo veľkej dôvere ponecháva na ľuďoch samotných, aby s ňou hospodárili. Aby s ňou hospodárili a využívali ju správne, prostredníctvom svojho dobrého citového chcenia a vytvárali živé citové formy radosti, šťastia, harmónie, porozumenia, prajnosti, dobra, pomoci ohľaduplnosti, spravodlivosti, ľudskosti a ušľachtilosti. Aby tieto, jednotlivcami vytvárané, živé citové formy potom pozitívne vplývali na ostatných a v užšom i širšom okolí šírili ušľachtilé hodnoty. Jedine takým spôsobom mala byť a má byť našim citovým chcením využívaná základná božská sila.
Avšak ľudia namiesto toho, aby z nej pre seba a pre iných vytvorili svet šťastia a harmónie, si z nej svojim zlým chcením sami pre seba i pre iných vytvorili popravisko. Svojim negatívnym citovým chcením totiž formujú z božskej sily citové formy nenávisti, závisti, neprajnosti, neušľachtilosti, zvrhlosti, chamtivosti, nespravodlivosti, nečestnosti, a tak ďalej, a tak ďalej. A tieto negatívne citové formy vplývajú na jednotlivcov i na celý náš svet tomu zodpovedajúcim spôsobom. Ľudia svojim zlým chcením zneužívajú božskú silu a formujú z nej pre seba i pre iných nešťastie a skazu.
Okrem chcenia citového, nachádzajúceho spojenie so základnou silou, schopnou vytvárať živé citové formy, či už negatívneho, alebo pozitívneho druhu, má človek aj chcenie rozumové. Jeho rozumové chcenie však už nenachádza spojenie so základnou, božskou silou, prúdiacou univerzom. Preto myšlienkové formy nie sú tak vitálne a takým zásadným spôsobom ovplyvňujúce osud jednotlivcov a svetového diania, ako živé formy citového chcenia.
A predsa má aj tento nižší druh myšlienkovej energie nesmierne veľký dosah na to, či naša planéta bude miestom pozitívnym, alebo naopak miestom, plným negativity.
Žiaľ, myšlienkové chcenie ľudí nie je príliš ušľachtilé, čo má za následok vytváranie nie príliš ušľachtilých, ba až nízkych myšlienkových foriem. A tie ovplyvňujú samotných tvorcov, ale aj ich okolie smerom k neušľachtilosti a nízkosti.
Súhrnne to teda znamená, že každý z ľudských jedincov žije v akejsi dvojitej bubline, alebo v akomsi obale, skladajúcom sa z dvoch vrstiev. Prvú vrstvu tvoria živé formy citového chcenia a druhú vrstvu o trochu menej vitálne formy myšlienkového chcenia. A tento dvoj obal okolo nás pôsobí, alebo vyžaruje dvomi smermi. Smerom k našej vlastnej osobnosti a zároveň smerom k nášmu okoliu, čiže k smerom k osobnostiam iných ľudí. No a toto pôsobenie presne zodpovedá charakteru citových a myšlienkových foriem, ktoré sme vytvorili a ktoré sa v obaloch okolo nás nachádzajú. Ak sú to formy nášho pozitívneho citového a myšlienkového chcenia, ovplyvňujú nás i naše okolie pozitívnym spôsobom. Ak sú to ale formy negatívneho citového a myšlienkového chcenia, ovplyvňujú nás i naše okolie negatívnym spôsobom.
Každý z ľudí je teda ako kráľ, okolo ktorého stále krúži suita radcov. Tými radcami sú ním samým vytvorené citové a myšlienkové formy. Ak sú dobré a pozitívne, máme v nich dobrých a múdrych radcov. Ak sú ale zlé a nízke, máme v nich zlých a nemúdrych radcov. Tí dobrí nás vedú k dobru a tí zlí nás strhávajú do zlého.
Kto má zlých radcov, je pre neho veľmi ťažké dostať sa spod ich zlého vplyvu, pretože v ňom podporujú len zlé a nízke. Neustále ho k tomu nabádajú, aby ho strhli celkom nadol a úplne zničili.
Je ťažké oslobodiť sa z tohto väzenia zla, ktoré sme si sami pre seba sformovali svojim zlým citovým a myšlienkovým chcením. Ale oslobodenie je možné! Oslobodenie je nevyhnutné, ak nechceme v ustavičnom nabádaní nami samými sformovaných, negatívnych citových a myšlienkových foriem, klesať stále nižšie a nižšie, až do temnoty, z ktorej už niet návratu.
Oslobodenie spočíva v poznaní obrovskej zodpovednosti, ktorú máme v našej možnosti využívať neutrálnu božskú silu. Využívajme ju preto odteraz len k dobru, aby nás jej zlé a negatívne zneužitie nakoniec nezničilo. A využívať ju k dobrému môžeme jedine prostredníctvom nášho dobrého citového chcenia a dobrého myšlienkového chcenia.
Dbajme naň! Dbajme odteraz veľmi úzkostlivo, aby sme vytvárali iba dobré citové a myšlienkové formy, a tým prispievali k pozdvihovaniu seba samých a svojho okolia.
Dbajme úzkostlivo, aby sme nevytvárali nízke a zlé citové i myšlienkové formy, prostredníctvom ktorých budeme pre seba i pre iných formovať popravisko. Popravisko, na ktorom nám nakoniec ostrá oceľ gilotíny zákonov Pána zotne našu vlastnú, nehodnú hlavu.
» kusvetlu.blog.cz/... v spolupráci s M.Š.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
30. 6.júna 2019 14:07
dovoľ mi oponovať. píšeš v článku, citujem. Kto má zlých radcov, je pre neho veľmi ťažké dostať sa spod ich zlého vplyvu, pretože v ňom podporujú len zlé a nízke. tento názor považujem za tendenčne ladený. v istom zmysle isto máš pravdu, ale toto je akýsi univerzálny názor, teda prijatý a akceptovaný väčšinou, pretože to vyplýva z pozorovania života. Ale všetko nie je stopercentné. nie je ťažké dostať sa spod zlého vplyvu človeka, aj keď má zlých radcov. Nedávno sme oslavovali nedeľu Zoslania Ducha Svätého. Duch Svätý prišiel medzi prvých apoštolov, ktorí išli a plnili to, čo povedal Ježiš, a síce chodte do celého sveta, ohlasujte evanjelium, a tak ďalej. Ten evanjeliový príbeh, stať pravdepodobne poznáš. A v prijatí Ducha Svätého prišla aj možnosť, ktorá tu síce bola vždy, ale jeho príchodom sa umocnila, a to, že človek dokáže odmietnuť aj zlé. To, čo nesúvisi s dobrou duchovnou zložkou mojej osobnosti. Ako kresťan teda viem rozlišovať, čo mi osoží, čo nie. Je síce ťažké dodržiavať presne stanovy a pravidlá, ktoré mám prirodzene obsiahnuté v Písme Svätom. Nechcem to klasicky obhajovať na spôsob, že sme krehkí a slabí ľudia, ale aj to zlo v nás spôsobuje to, že ho vieme odmietnuť paradoxne až vtedy, keď vieme, že sme zlyhali. Tvoje články sú tendenčné. Vykresľuješ človeka, ktorý sa má správať tak, ako sa správajú nie na tejto planéte. My nevieme ešte dosiahnuť dokonalosť, v ktorej sa nachádzajú svätí v nebi. Človek prirodzene bojuje s rozličnými prekážkami, ale podstatné je, ako si nasmerovaný, a či dodržiavaš to, čo mi hovorí Písmo, a či dbám na pravú biblickú katolícku náuku. Myslím si, teda určite viem, že mnohí kresťania rôznych denominácii na ňu nedbajú, a práve preto niekedy ten duchovný život vyzerá ako vyzerá. Píšeš že každý z nás je ako kráľ, okolo ktorého krúži suita radcov. Obávam sa, že okrem toho, že si použil vyslovene anti biblický prvok, prirovnanie, ktoré nie je pravdivé, ktoré dosť dehonestuje aj dôstojnosť človeka. Píšeš že dobrí nás vedú k dobru, a zlí strhávajú k zlému. Lenže uvedom si, že my máme rozum a slobodnú vôľu. A neexistuje človek, ktorý necíti niečo také, že proste človek ak je nasmerovaný nie do správneho cieľa, na správnu cestu, že to minimálne pudovo nevycíti. Vycíti to dvojako. Pudovo, ako som spomínal, a v tom ešte lepšom prípade pod vplyvom a vedením Ducha Svätého. Píšeš že zlí radcova môžu teda prispieť k akejsi deštrukcii a pomalému zničeniu človeka. Isto, ale človek musí vedieť,či chce zotrvať v takej spoločnosti, alebo nie. Vie, či toto je cesta k Bohu, alebo cesta od Neho. To sa dá aj pudovo vycítiť, a predsa každý pokrstený nesie pečať Ježiša Krista, Boha Otca a Ducha Svätého. Píšeš že ľudia nemajú vzťah k božskej sile. Hoci ona je prvotná, slúži k dobrému, tvorí dobro, pokoj, a práve toto človeku uniká. Ja by som ťa doplnil v tom, že je to preto, lebo existuje svet viditeľný, v ktorom žijeme my, a existuje svet neviditeľný, ako mi to presne definuje nicejsko carrihradské vyznanie viery. Škoda že si sa o tom nezmienil ty. Ďalej píšeš dosť komplikovane, že... rozumové chcenie však už nenachádza spojenie so základnou, božskou silou, prúdiacou univerzom. Vytvára to vo mne teda dojem, čo som si prečítal, a na základe tejto informácie od teba, ktorú si použil, že človek používajúci rozumové poznanie je v podstate škodlivé, pretože azda u človeka dochádza k deštrukcii duchovnej podstaty, keď využívam rozum. je to omyl. Rozum a viera sa krásne vedia doplniť. Ako sa spieva v našej piesni, citujem. "zrak môj i chuť chceli, by ma oklamať, ale sluch ma učí, pevnú vieru mať. Ty sa nestaraj, čo človeka oklame. Ako kresťan veriaci a dúfajúci v Pána mám predsa prameń viery bibliu ak kresťan využívam dary cirkvi. 7 sviatostí, celkový duchovný život, ktorý vychádza z milosti obsiahnutej pri krste, a život v posväcujúcej milosti, ktoré predstavujú otvorenú náruč Kristovu, Otcovu a náruč Ducha Svätého, do ktorej blahodarnej sa oprieš po vykonaní pokánia a oddialenie sa od hriechu. Toto nespomínaš. Už keby si len spomenul, že aspoň každý veriaci, už keď nemyslím aspekt kresťana katolíka, prispsobím sa teda tvojmu mysleniu, už len keby si spomenul pokánie, a to, ako ma vyzýva písmo.... pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky, nove nebo i zem nová, tam vlk baránka zachová. Už len toto by bolo plus. Azda som to už kdesi spomínal v mojom článku, ale ja ti poviem jedno moje odporúčanie, a prijmi to ako od brata, a toto ti zároveň od Boha, darcu života vyprosujem. Skús viac používať pri písaní citácie z Písma svätého, aby ako pozorný poslucháč som predovšetkým v týchto textoch našiel Ježiša Krista, Jeho vôľu, pretože podstata nášho života duchovného, žiť v blízkosti Boha je žiť tak, aby moja činnosť, činnosť každého kresťana bola vždy odrazom a ikonou Kristovej tváre.
Napíš svoj komentár